„V tejto kvalifikácii sme boli fakt dobrí, mali sme aj trochu šťastia. Je to fantastické. Ľudia si to zaslúžili a ja som rád, že sme im urobili radosť. Všetci dali ruku k dielu. Milujem týchto hráčov,“ vyhlásil okamžite po zápase Weiss.
Na tlačovej konferencii už mal myšlienky ucelenejšie. Unavený, no dojatý a šťastný zožal potlesk. „Toto víťazstvo chcem venovať mojej nebohej matke, ktorá sa nedožila takého skvelého vnuka,“ vyhlásil a prerušil na chvíľu svoje vyznanie, pretože do očí sa mu tlačili slzy. Jeho mama zomrela, keď mal súčasný tréner slovenskej reprezentácie päťnásť rokov a tento fakt poznamenal jeho ďalší život.
Weiss sa poďakoval aj všetkým hráčom a tiež divákom, ktorí prišli včera v nevľúdnom čase podporiť mužstvo v jeho poslednom kroku na africký šampionát. „Dokázali sme, v čo málokto veril. Som hrdý na chlapcov. Máme mladý tím, možno najmladší zo všetkých postupujúcich a podľa mňa má veľkú budúcnosť,“ zdôraznil.
O záverečnom kroku pokračoval: „Postup sa nerodil ľahko. Boli sme pod obrovským tlakom, išli sme na dno našich síl proti silnému súperovi. Bol veľmi dobrý najmä v závere, keď si vypracoval dosť šancí.“
Za najťažšie považoval posledné dni, najmä po nevydarenom sobotňajšom stretnutí proti Slovinsku. „Mnohí nám už neverili. Naše sklamanie bolo veľké. Posledných desať dní som poriadne nespal,“ priznal sa.
S úsmevom dodal, že v mobile má množstvo správ a gratulácií. „Po ceste naspäť všetkým odpoviem. Ďakujem všetkým, ktorí nám držali palce. Som rád, že sme slovenským fanúšikom urobili radosť.“