Od šikanovaného žiaka, cez talentovaného mladíka akadémie MŠK Žilina, až po oporu Bohemians Praha a najmä človeka, z ktorého si futbalový svet môže brať príklad.
Šikovný brankár si v Paríži prebral od Medzinárodnej hráčskej asociácie FIFPro cenu Merit Award, ocenenie za charitatívny prínos. Vlani ho získal útočník Manchestru United Marcus Rashford.
„Uvedomujem si, že môj hlas môže hovoriť za tisíce ďalších,“ vraví mládežnícky reprezentant Slovenska s vietnamskými koreňmi.
Futbal je o víťazstvách a pohároch. Táto trofej je však iná. Akú má pre vás cenu?
Veľkú. Odráža prirodzenú cestu života. Začala sa vo Fiľakove, kde som si začal plniť detský sen. Len malé percento má také šťastie, že si ho môže splniť. Prekonal som mantinely, ktoré deťom stavajú rodičia.
Robia to, lebo ich chcú ochrániť, ale môžu v nich zahubiť túžbu odlíšiť sa. Viera v sny ma dostala až sem. A nezáleží na tom, odkiaľ ste, aký máte tvar očí či farbu pleti, ale kam kráčate a čo tu po sebe chcete zanechať.
Prekvapilo vás, že ste získali Merit Award?
Totálne. Ani som nevedel, že niečo také je. A už vôbec som si nepredstavoval, že by sme ju niekedy so Step by Step Foundation mohli získať. Robili sme to preto, aby sme pomáhali, nie kvôli oceneniu. S jeho ziskom rastie aj naša zodpovednosť voči svetu. Oslovila ma Asociácia českých futbalových hráčov. Bez môjho vedomia to posunuli na FIFpro.
Dostal som sa do rovnakej kategórie ako vlaňajší víťaz Marcus Rashford – teda charitatívny prínos. Neskôr sa mi ozvali, že budeme medzi nominovanými. O dva týždne mi volali. Bolo to veľmi dojímavé. Na prvýkrát som im dobre nerozumel, tak som ich poprosil, aby mi to zopakovali. Následne prišli slzy šťastia.
Ako váš projekt funguje?
Už od mladého veku si píšem ciele na papier. Súhlasím s názorom, že všetko, čo si dokážete v hlave predstaviť, viete aj zrealizovať. Chcel som byť pre deti z Fiľakova vzorom, ktorý možno nasledovať. Dnes sú futbalisti zaškatuľkovaní ako ľudia, ktorí majú drahé autá, domy a žijú luxusný život.
Nemali by sme hádzať všetkých do jedného vreca. Postupne sa projekt rozvíjal od futbalového turnaja vo Fiľakove, ktorý nesie moje meno, až k tomu, že sa dnes venujeme vzdelávaniu či budovaniu škôl, napríklad v Indonézii.
Čítajte viac Veľké plány. Slovensko chce hostiť šampionát do 21 rokov i finále pohára
Kam sa chcete posunúť?
Chcem vidieť zmenu vo svete, ale ak sa má zrealizovať, musím začať u seba. Zvýšila sa naša popularita. Vďaka tomu sa môžeme dotknúť viacerých životov.
Bolo jedným z dôvodov založiť Step by Step Foundation aj to, že ste ako chlapec boli terčom rasistických útokov?
Jednoznačne. Formovali ma skôr pády, ako úspechy. Čím boli tvrdšie, tým vo mne viac zanechali. Cítil som to tak, že musím svetu povedať, čo som prežil. V detstve sa mi smiali, že mám šikmé oči. Nechápali, prečo ich mám také. Prečo? Lebo im to rodičia nevysvetlili.
Chceme v rámci nášho projektu šíriť aj osvetu. To, že som iný, mi pomohlo dnes nebyť rovnaký ako všetci ostatní. Budem rád, ak so spoluzakladateľom a mojim kondičným trénerom Matejom Halajom pomôžeme ďalším ľuďom. Osvetou, edukáciou i odovzdaním našich skúseností.
Počas kauzy Ondřeja Kúdelu zo Slavie Praha sa ukázalo, že v strednej Európe nedokážeme úplne pochopiť rasizmus a jeho nebezpečenstvo. Prečo?
Nemôžete pochopiť niečo, čo nepoznáte. Uvedomujem si, že môj hlas môže hovoriť za tisíce ďalších. Som pripravený bojovať v prvej línii a byť správnym vzorom, aby cítili, že aj medzi sebou majú niekoho, kto to síce zažil, ale nezastavilo ho to. Teraz sa spoločnosť snaží vychovávať ľudí, ktorí nevytŕčajú. Intuícia vás nikdy nesklame. Pokiaľ ju počúvate, nikdy sa nemôžete zmýliť.
A čo povedala vám?
Zanechaj stopu. Niečo, čo tu zostane aj po tom, ako zomrieš. Lebo nič z nadobudnutého materiálneho bohatstva si so sebou nevezmeš. Odkaz však zostane.
Príliš sme sa nebavili o futbale…
A to je dobre!
Lenže zohral dôležitú rolu v tom, kde ste, nie?
Súhlasím, dokonca by som povedal, že kľúčovú. Bez nej by sme sa teraz nerozprávali. Vďaka futbalu sa všetko udialo a mnohé ešte udeje.
Na čo ste najviac pyšný?
Futbal je univerzálny jazyk. Rozumie mu celý svet. Som veľmi rád, že rekonštruujeme a budujeme školy i ihriská v Indonézii. Bol som tam na dovolenke a spojil som sa s mojim známym, ktorý založil organizáciu Enjoy Life. Odvtedy spolupracujeme. Zrazu majú deti jednu učebnicu s jednou ceruzkou, novú školu. A u nás máme totálny prepych.
Čítajte viac Weiss sa hnevá. Priveľa cukru škodí, Hentymu prikázal schudnúť
Zahrať si futbal však nie je pre indónezske deti len tak, všakže?
Veru nie. Bránky sú z bambusu a siete z lanka, ktoré je utkané z plastových vriec. V Indonézii je veľa odpadu. Ak teda niektoré z detí chce hrať futbal, musí doniesť celú tašku odpadkov. To je také vstupné (úsmev).
Je cieľom sa raz presunúť aj do Vietnamu, rodnej krajiny vášho otca?
To by bolo pekné. Určite by som rád pomohol tam. Mám v žilách vietnamskú i slovenskú krv. Rád by som v krajine môjho otca pomohol.
Podpora nadácie
Nadáciu Step by Step Foundation môžete podporiť zaslaním ľubovoľnej čiastky na transparentný účet číslo 300208786/0300. Momentálne organizujú zbierku na liečbu kmeňovými bunkami pre 4-ročnú Martinu. Viac informácií o nadácii či zbierkach nájdete na https://stepbystep.foundation/.