Foto: TASR/AP, Dave Thompson
Pod veľkým tlakom sa ocitol tréner MUFC Ole Gunnar Solskjaer, pre ktorého to mohol byť posledný zápas na lavičke United.
Jeho mužstvo minulý týždeň zahanbujúco prehralo s Liverpoolom 0:5, celkovo malo pred sobotou na konte z 10 ligových zápasov len 14 bodov.
Hostia však dueli na štadióne Tottenhamu predviedli kvalitný tímový výkon, gólovo ich pri výsledku 3:0 potiahli Cristiano Ronaldo, Edinson Cavani a Marcus Rashford.
Čítajte viac Od minely proti Španielom nechytal. Dúbravka sa vrátil k United
„Použili sme viac skúsenejších hráčov ako v minulých zápasoch. Táto taktika nám dnes vyšla,“ vravel po zápase Solskjaer.
Na poste defenzívnych stredopoliarov nasadil dvojicu Fred, Scott McTominay, na lavičke zostal Nemanja Matič.
Skúsený Srb napokon nastúpil v 75. min, keď vystriedal Bruna Fernandesa. Pozorný fanúšik si rýchlo všimol, že jeho dres sa líšil od ostatných.
Matičovi na ňom chýbal makový kvet, tzv. poppy.
Veľká Británia si týmto spôsobom uctieva vojakov v krajine i v celom spoločenstve Commonwealth, ktorí položili svoje životy v II. svetovej vojne i v ďalších vojnových konfliktoch.
Hlavným sviatkom je Remembrance Sunday, ktorý sa oslavuje každoročne v druhú novembrovú nedeľu.
Matič pred časom vysvetlil, prečo makový kvet nenosí.
"Rešpektujem každého, kto nosí tento symbol a súcitím s každým, kto vo vojnovom konflikte stratil blízkeho človeka.
Pre mňa poppy však znamená útok, ktorý som zažil ako vystrašený 12-ročný chlapec v dedine Vrelo, keď vojská NATO bombardovali Srbsko v roku 1999.
Nechcem nikoho uraziť, ale nenosiť symbol je pre mňa otázka osobnej voľby. Verím, že každý ju bude tolerovať a rešpektovať," vysvetlil Matič, ktorý na začiatku kariéry hral aj za 1. FC Košice.
Čítajte viac Legenda neodolala naftodolárom. Dostane šialenú sumu
Ako uvádzajú historické zdroje, bombardovanie bývalej Juhoslávie trvalo od 24. marca do 10. júna 1999.
Na akcii sa zúčastnili Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Turecko a ďalšie krajiny NATO.
Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch si útok vyžiadal 489 až 528 obetí na životoch, podľa odhadov juhoslovanskej vlády to bolo 1 200 až 5 700.
Bombardovanie zároveň spôsobilo značné škody na infraštruktúre Juhoslávie vrátane mnohých civilných cieľov.