Vedenie českého klubu neuplatnilo 6-miliónovú opciu na kúpu slovenského futbalistu, ale vyjednalo s Fiorentinou ďalšie ročné hosťovanie za výhodnejších podmienok a s prípadným odkúpením za polovičnú cenu. „Na začiatku rokovaní som povedal, že chcem na Letnej zostať,“ vraví slovenský reprezentačný obranca.
Pokračovanie sparťanskej cesty ste oznámili vo videu. Fanúšikov ste však naťahovali celkom dlho. Prečo?
Bol to nápad PR tímu Sparty. Všetko, čo som tam povedal, je pravda. Myslel som to úprimne. Jediné, čo som pridal, bolo trochu napätia. Teším sa, že všetko dobre dopadlo a budem na Letnej pokračovať.
Aký bol váš postoj pri rokovaniach?
Na začiatku som povedal, že chcem v Sparte zostať. Mal som pocit, že je to správny krok.
Sezónu ste nezačali dobre, ale nakoniec ste ju zakončili ziskom Českého pohára. Koniec dobrý, všetko dobré?
Som šťastný, že to takto vyšlo. Opäť som sa presvedčil, že pokiaľ budem tvrdo pracovať, tak to dobre dopadne. Chytili sme výbornú sériu, mne sa darilo aj individuálne. Teším sa, že sme po šiestich rokoch priniesli na Letnú pohár. Navždy si to zapamätám.
Futbal je kolektívny šport, ale dostali ste aj indivudálne ocenenie. Prekvapila vás cena kabíny pre najlepšieho sparťana?
Áno. Keď som sa to dozvedel, bol to neopísateľný pocit. Po zisku pohára som mal väčšiu radosť, túto cenu si však veľmi cením. Nie je od expertov, ale od chalanov, s ktorými spolu ťaháme za jeden povraz. Vážim si to a ďakujem im.
V Sparte ste sa vrátili na stopérsky post. Sedí vám?
Prestup do Fiorentiny som si vybojoval práve výkonmi v strede žilinskej obrany. Vždy som sa cítil najlepšie ako stopér. Vo Fiorentine sa to však začalo tým, že ma vyskúšajú na kraji a potom sa uvidí. Nikdy som v strede obrany nedostal poriadnu šancu, čo ma mrzí. V Žiline či Sparte mi ju dali na niekoľko zápasov po sebe a chytil som sa jej. Aj v reprezentácii hrávam ľavého beka, ale to je iné.
V čom?
Za Slovensko budem hrať, aj keď ma tréner postaví do bránky (úsmev).
Padlo vám úspešné pražské ťaženie vhod po nevydarených mesiacoch v Taliansku?
Ani prvý polrok v Sparte nebol ideálny. Stále som pracoval a podporil ma aj športový riaditeľ Tomáš Rosický. Hovoril mi, že vo mne vidí potenciál a nech nestrácam nádej. V tom čase som nehrával. Moje problémy s kolenom sa oddialili. Zapracoval som na tom aj s fyzioterapeutom a všetko do seba zapadlo ako skladačka. Mali sme skvelý finiš a nakoniec je sezóna úspešná. Pritom to dlho tak nevyzeralo.
Problémy s kolenom sa vám však vracajú už niekoľko mesiacov…
Dva roky – niekedy je to horšie, inokedy lepšie. Mám chronický zápal predkolennej šlachy. Treba s tým neustále pracovať. Bolesť je nepríjemná, veľakrát som ju cítil aj počas zápasov. Pomocou cvičení či posilňovania som ju ako-tak eliminoval. Po sezóne som dostal výživovú injekciu s krvnou plazmou a kolagénom.
Foto: Twitter.com
Čo s náhradníkom spraví, keď mu česká legenda Rosický dodáva sebavedomie?
Videl, že sa neflákam. Tréner sa však vtedy rozhodol inak. Človek trochu začne o sebe pochybovať, ale mne Rosického slová veľmi pomohli. Keď vám legenda povie niečo také, nakopne vás to.
Vaša priateľka – tenistka Kristýna Plíšková – tvrdí, že ste ju nakazili pozitívnym myslením. Pomáha vám táto charakterová črta?
Určite poznáte trénera Adriána Guľu. On nás v Žiline všetkých nakazil pozitivizmom. Veľa z nás je vďaka nemu na pozitívnej vlne. Snažím sa nenadávať si a neskladať zbrane. Užívam si život a plním si sny.
Spartu vytiahla z biedy slovenská stopérska dvojica. Ako sa vám pracovalo s Lukášom Štetinom?
Nový tréner Kotal nám dal obom šancu. Som rád aj za Lukyho. Nechodievame spolu na kávičky, ale na začiatku mi veľmi pomohol. Je to vynikajúci hráč a môj veľký ochranca. Keby mi niekto niečo spravil, musel by sa s ním popasovať (úsmev). Vzájomne sme si pomohli šmýkačkami, hecovaním aj vecami, ktoré sme si vydiskutovali.
Pôjde sa vám do reprezentácie pred Ligou národov a barážou o postup na ME s väčším úsmevom?
Samozrejme. Hrať 25 ťažkých zápasov v drese Sparty je pre 22-ročného mladíka lepšie, ako keď mesiace nekopne v zápase do lopty. Dúfam, že ma tréner Pavel Hapal povolá.
Foto: SITA/AP, Ivan Kopčáni
Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste si mohli zahrať stopéra po boku Milana Škriniara?
Milan je môj vzor. Vždy som ho sledoval, platí to aj dnes. Bolo by to skvelé, ale ja si nevyberám. Teším sa, že mám formu a zápasovú prax. Ostatné je na tréneroch.
Špekuluje sa o tom, že by Škriniar mohol v najbližších dňoch odísť z Interu Miláno. Bol by to dobrý krok?
To je skôr otázka na neho. Ja a ani on nečítame noviny. Rozhodnutie je na ňom. Má kvalitu, ktorá sa nedá spochybniť. Sústreďuje sa na hru a ostatné ide mimo neho.
Darí sa vám aj v osobnom živote. Máte pocit, že pohoda z domácnosti sa presunula aj na ihrisko?
Myslím, že áno. Je tam čosi extra. Pre človeka je prirodzené, že ak má pohodu doma, pomáha mu to aj v práci. Momentálne prežívam krásne obdobie. Po tréningu si dáme s priateľkou večeru. Prípadne na druhý deň skočím na jej tréning a potom strávime spoločné chvíle. Užívam si to čo najviac.
Ako na vás zapôsobilo, že vás pri prvom stretnutí čakala skoro ráno na letisku?
Vracali sme sa zo sústredenia z Marbelly. Trikrát nám preložili let, prišiel som za ňou až o štvrtej ráno. Bola vytrvalá.
Trúfli by ste si proti nej zahrať set či dva?
Zatiaľ ma učí len základné údery. Chytilo ma to, trošku trénujem. Občas si zahráme, ale iba z miesta, aby som chytil do ruky správny cit. Keby sme hrali naplno, ani by som sa nedotkol loptičky. To by bol kanár za kanárom, tenisovo je niekde inde.
Zapálila vo vás vášeň pre tenis. Platí to aj naopak?
Áno, aj ona sa učí základy futbalovej abecedy. Obaja sme profesionálni športovci. Je jasné, o čom sa doma neustále bavíme. Hovoríme o rozdieloch i veciach, ktoré sú rovnaké. Snažíme sa vzájomne si pomôcť. Sú to krásne dni.