Napriek mladému veku však hneď od úvodných slov cítiť, že Tomáš Suslov nie je tínedžer, s ktorým kmása puberta. Hoci len 7. júna oficiálne vstúpil do klubu dospelých, správa sa tak už roky.
„Nie je priestor na zaváhania. Teraz sa rozhoduje, či sa mi podarí zahrať si v Lige majstrov či reprezentácii, alebo nie,“ vraví ofenzívny univerzál rezervného mužstva Groningenu.
Učiť sa bude od Robbena
Odchovanec prešovského Tatrana si pred dvoma rokmi vyberal z viacerých ponúk. Nechýbali medzi nimi ani kontrakty od klubov z top piatich futbalových líg. Suslov sa však rozhodol pre Holandsko.
„Bola tam veľká šanca zahrať si už v mladom veku v áčku. Navyše sa mi pozdáva tunajší ofenzívny futbal. Hrávam buď na krídle alebo ofenzívneho stredopoliara. Teda kľúčové posty, ak chcete hrať smerom dopredu,“ vysvetľuje.
Suslovove slová sa naplnili vo februári tohto roka. Krátko pred predčasným ukončením Eredivisie si v nej odkrútil debut. Proti Venlu nastúpil v 87. minúte.
„Bol to môj predsezónny cieľ. Rád by som postupne pozbieral nejaké cenné minúty,“ pokračuje. Aj na úkor Arjena Robbena, ktorý sa do klubu nedávno vrátil po 18 rokoch?
„Neberiem ho ako priameho konkurenta. To by bolo neúctivé. Je to jeden z najlepších hráčov sveta. Som zvedavý, ako bude s mladíkmi komunikovať. Prišiel, aby sme sa od neho mohli učiť,“ odpovedá Suslov.
Agresívny iba na ihrisku
V Groningene je druhým Slovákom, ktorý si obliekal zelenobiely dres. Pred ním bol oporou seniorského mužstva Albert Rusnák, v sezóne 2014/15 s ním získal Holandský pohár.
„Pred prestupom sme sa o tom nerozprávali, občas si napíšeme. Osobne sa nepoznáme, jeho otec je mojím trénerom v reprezentácii,“ reaguje.
Suslov sa tlaku neobáva. Verí, že má hlavu nastavenú správnym smerom a priority sú v najlepšom možnom poradí. Slová o slovenskom supertalente v Holandsku už počul. Tešia ho, ale…
„Neriešim reči – pozitívne ani negatívne. Keby to tak bolo, nemohol by som sa plnohodnotne sústrediť na futbal. A keď niečo nerobíte na sto percent, bude to vidno,“ hovorí rozvážne.
Príchod do vyspelej krajiny západnej Európy v 16 rokoch nie je med lízať. Suslovovi počas prvého polroka v zhruba 200-tisícovom meste pomáhal otec. Do Vianoc sa naučil po anglicky a s kľúčovým mužom jeho kariéry sa rozlúčil.
„Zostal som v Groningene sám. Detstvo sa síce skrátilo, ale ak máte veľké futbalové sny, musíte sa niečoho zrieknuť. Dospel som rýchlejšie a som odolnejší voči vypätým situáciám. Naučilo ma to biť sa za seba na ihrisku i v živote,“ dopĺňa Suslov.
Konkurencia je v Groningene naozaj tvrdá. Ako legionár to medzi nádejnými domácimi hráčmi nemá jednoduché. Pomáha si niečím, čo ho zdobí. Avšak iba na trávniku.
"Som agresívnejší hráč. Bez toho by som v zahraničí nemohol uspieť. Beriem niekomu z domácich miesto. Legionár by mal mať vždy pridanú hodnotu.
Aj vďaka drzosti si ma tréneri všímajú a hrávam so staršími vekovými kategóriami. Musím len udržať hranicu agresivity na súčasnej úrovni – bez zbytočných kariet, aby som neškodil tímu," uzavrel Suslov.