Rodák z Bojníc prispel k nečakanému triumfu tímu v druhej bundeslige. V novej sezóne bude mať slovenský futbal trénerské zastúpenie v najvyššej nemeckej súťaži.
Pred dvadsiatimi rokmi ste zažili jeden z vrcholov hráčskej kariéry. S Interom Bratislava ste oslavovali titul. Spomínate si?
Samozrejme. Do Interu som prišiel zo Žiliny v roku 1997. Najskôr sme boli v lige tretí, potom druhí a napokon sme sa stali majstrami. Paráda. Výborné obdobie. Mali sme vynikajúceho trénera Jozefa Bubenka, skvelé mužstvo, klub, v ktorom všetko fungovalo. Tak by to malo vyzerať v každom slovenskom klube.
Udržiavate ešte kontakty s niekým z toho obdobia?
Žiaľ, už ani nie. Ale so zopár ľuďmi zo Slovenska, aj z futbalového prostredia, som kontakt nestratil. Moje väzby s rodnou krajinou však poznačil fakt, že v Nemecku žijem 18 rokov a na Slovensko sa dostanem raz do roka.
Už ste si zvykli na život v zahraničí?
Áno, hoci doma budem vždy na Slovensku. Do Nemecka som odišiel ako hráč, najskôr do Eintrachtu Frankfurt, potom do Siegenu, kde som začal aj s trénerstvom. V Nemecku som sa profesionálne našiel, urobil som si tam futbalové školy, získal najvyššiu možnú licenciu.
Som tu maximálne spokojný. Je to krajina, kde všetko funguje a mentalita ľudí je mi blízka. Vo futbale je profesionalizmus na vysokej úrovni, každý ide na sto percent. To mi vyhovuje.
Máte za sebou parádnu sezónu. Bielefeld vyhral druhú bundesligu. Ako vnímajú v klube tento úspech?
Favoritmi na postup boli iné tímy, my sme všetkých zaskočili. Bielefeld zažil v uplynulých rokoch ťažké obdobie. V prvej bundeslige si zahrá po jedenástich rokoch. Medzitým sa ocitol aj v tretej lige, takmer skrachoval, ale súčasný manažment klub pred dvoma rokmi zachránil.
Prišiel som sem s hlavným trénerom Uwem Neuhausom pred osemnástimi mesiacmi. V tom čase sa mužstvo zachraňovalo v druhej bundeslige.
Spomenuli ste Neuhausa. S ním ste utvorili trénerskú dvojičku. Ako sa vám spolupracuje?
Pôsobíme spolu už päť rokov. Sadli sme si nielen futbalovo, ale aj ľudsky. Dôverujeme si a dopĺňame sa. Uwe mi dáva veľký priestor v trénerskej práci. Som rád, že sa môžem pri ňom učiť.
Aj sa zavše na niečom nezhodnete, pohádate sa?
Nepovedal by som, že sa pohádame, ale máme aj rozdielne názory. To je normálne. Ale celkovo sme na jednej futbalovej vlne.
Vyhrali ste súťaž s výrazným, desaťbodovým náskokom pred Stuttgartom. Čím ste prevýšili favorizovaných súperov?
Hrali sme dobrý futbal, fyzicky veľmi náročný, aj odborná verejnosť sa zhodla, že sme boli v súťaži najlepší a zaslúžene sme ju vyhrali. Dali sme najviac gólov, najmenej sme ich inkasovali, mali sme najlepšieho strelca a podľa mňa i brankára.
Bude to stačiť aj na prvú ligu?
Chceme byť lepší, medzi prvou a druhou bundesligou sú značné rozdiely. Nejakí hráči odídu a iní zasa prídu. Aby posilnili káder a oživili našu hru. Nemôžeme sa porovnávať možnosťami ani financiami s takými klubmi, akými sú Bayern či Dortmund. Čaká nás náročný rok a hlavným cieľom bude záchrana.
Na čo sa najviac tešíte v budúcej sezóne?
Na každý zápas. To je v Nemecku sviatok. Súťaž začíname v septembri, dúfam, že pred divákmi. Keď ich je v hľadisku sedemdesiattisíc, je to úžasné. Na jar chýbali, ako to bude teraz, neviem, informácie sa menia, zatiaľ sú to špekulácie. V Nemecku je pre ľudí dôležité, aby mohli ísť na futbal, pre nich je to aj nádej na normálny plnohodnotný život.
Koľko ľudí chodilo na druhú ligu v Bielefelde, keď to ešte išlo?
Do hľadiska sa vojde vyše 26-tisíc divákov a často bolo plné, pod 20-tisíc návšteva neklesla.
Pre slovenského futbalistu je náročné dostať sa do bundesligového kádra, ale ešte ťažšie je posadiť sa na lavičku ako tréner. Čo k tomu treba?
Nedávno som zachytil, že Nemecko má asi tisíc trénerov s najvyššou kvalifikáciou. A veľa ďalších s nižšou, ktorá stačí, aby mohli pôsobiť v bundeslige ako asistenti. Nemecký futbal je otvorený a sú v ňom mnohí tréneri zo zahraničia.
Konkurencia je teda obrovská a ak sa chcete uchytiť, potrebujete k tomu aj trochu šťastia. S Uwem sme pôsobili vyše tri roky v Drážďanoch, vytiahli sme tím z tretej do druhej bundesligy, absolvovali sme s ním najlepšiu klubovú sezónu. Pozíciu sme si budovali, potom prišla ponuka z Arminie.
Ktorého z trénerov, ktorí pôsobia v bundeslige, najviac uznávate?
V bundeslige je veľa výborných trénerov. Všetci poznajú tých zo špičkových klubov. Ale ja uznávam napríklad aj Christiana Streicha z Freiburgu. Tiež pracuje v menšom klube, veľa hráčov mu vždy zoberú. A skončil s tímom ôsmy. Usilujem sa sledovať všetkých trénerov a od každého si niečo zobrať.
Koľko venujete denne futbalovému štúdiu, analýzam, zbieraniu informácií?
Nie je to rovnaké, ale väčšinou dvanásť hodín denne. Niektoré dni, najmä v čase dovolenky, sa však futbalu nevenujem, potrebujem si od neho vyčistiť hlavu.
Máte stále prehľad aj o slovenskom futbale?
Usilujem sa zachytiť všetko podstatné, pozriem si aj nejaké zápasy alebo aspoň ich zostrihy. Nielen na Slovensku, ale aj v Česku. Sledujem denne médiá, čo je tiež dôležitý zdroj informácií.
Na Slovensku sa skončila súťaž, jasným suverénom sa stal Slovan. Myslíte si, že má šancu aj v Európe?
Veľmi mu to želám. Bude potrebovať aj trochu šťastia, najmä v žrebe. Teším sa z úspechu Jána Kozáka. V prvom roku v najvyššej súťaži dosiahol výborné výsledky. Viem, že Slovan nie je jednoduché trénovať.
Nároky sú vysoké a v kádri je veľa dobrých hráčov, musí to všetko zosúladiť. Aj s menším množstvom skúseností to dokázal. Na Slovensku je zopár dobrých trénerov. Uznávam najmä Vlada Weissa a tiež Jána Kozáka staršieho. Dokázali toho dosť, všetka česť.
