Ako chlapec sa dostal do akadémie Celticu. Ťažko by ste v Škótsku hľadali lepšiu futbalovú adresu. Lenže konkurencia u „katolíkov“ bola veľmi tvrdá. V roku 2009 sa Robertson porúčal.
O jedenásť rokov neskôr – konkrétne vo štvrtok večer – sa stal anglickým šampiónom. Poďme však pekne po poriadku…
"Život v tomto veku a bez peňazí je na prd,“ napísal Robertson 18. augusta 2012 na twitteri a pridal aj veľavravný hashtag: #needajob (potrebujem prácu).
Ako hráč štvrtej škótskej ligy si veľa nezarobil. Brigádoval v obchode s obkladačkami, neskôr zdvíhal telefóny v mene tamojšej futbalovej asociácie a rezervoval vstupenky na zápasy či koncerty v Hampden Parku.
"Raz hrali Škóti s Belgičanmi a mal som usadiť jedného zo zranených hráčov na svoje miesta a vysvetliť im celý program. Dostal som Vincenta Kompanyho, určite si to nebude pamätať,“ vravel v rozhovore pre The Guardian Robertson.
Krátko na to dostal zrejme poslednú šancu na lepší futbalový život. V roku 2013 ho pozvalo na skúšku Dundee FC. Robertson uspel a ani len netušil, že je to koniec náročných začiatkov profesionálneho hráča.
O rok neskôr prestúpil do anglického Hullu. V rokoch 2015 a 2016 zažil smútok zo zostupu z Premier League i oslavu návratu medzi elitu. Pred tromi rokmi sa sťahoval opäť.
Liverpool ho kúpil za osem miliónov libier. A hoci niektorí priaznivci The Reds reptali, Robertson pokračoval v neuveriteľnej futbalovej ceste.
Na teraz v nej dosiahol tri míľniky. Od roku 2018 je bývalý „usádzač“ kapitánom Škótska, vlani sa radoval z víťazstva v Lige majstrov. A niekoľko hodín sa už môže pýšiť titulom anglického majtra…
"Na konci každej búrky je modrá obloha,“ napísal na sociálnej sieti Robertson.
Po reštarte ligy, ktorú na tri mesiace prerušila pandémia koronavírusu, sa konečne dočkal a s ním aj priaznivci z mesta The Beatles.
"Museli sme čakať dlhých 13 týždňov bez záruky. Naši priaznivci však čakali 30 rokov, takže som nič nepovedal,“ pobavil 26-ročný krajný obranca.