Nakoniec vám čosi napovedá, aby ste do toho išli. Podobný príbeh zažíval v lete 2009 Tomáš Tujvel.
Tridsaťšesťročný rodák z Nitry vtedy kývol na ponuku Videotonu. Za prestupovú sumu 75-tisíc eur vymenil rodné mesto za Székesfehérvár a odvtedy – s výnimkou ročnej prestávky v Dunajskej Strede v sezóne 2015/2016 – je v Maďarsku.
„Nebanujem, že som sa pred jedenástimi rokmi takto rozhodol. Cítim sa v Maďarsku ako doma. Chcel by som ešte zopár rokov chytať a potom sa plánujem usadiť v Budapešti,“ vraví brankár Honvédu Budapešť.
Nepozerali na neho pomedzi prsty
Začiatky v novom prostredí nebývajú ľahké. Obzvlášť, keď neviete reč.
Tujvel bol rád, že sa k nemu noví spoluhráči i okolie zachovali priateľsky a snažili sa mu na začiatku jeho legionárčenia pomôcť.
„Nie vždy sú medzi Slovákmi a Maďarmi jednoduché vzťahy. Ja som však žiadne pozeranie pomedzi prsty nezažil. Mal som iba jednu vec, pri ktorej som sa trápil. Reč,“ smeje sa.
Maďarčina mu dala poriadne zabrať. Hoci sa ju veľmi chcel naučiť a uľahčiť si život, na začiatku mal veľké problémy.
„Je to veľmi náročný jazyk. Prekonal som však túto prekážku a môj život na trávniku i mimo neho sa výrazne zjednodušil,“ priznáva.
Tujvel je už oficiálne aj maďarským občanom. A všetko nasvedčuje tomu, že to tak zostane aj po futbalovej kariére. Dôvodov, prečo sa nateraz neplánuje vrátiť do rodnej krajiny, je viacero.
„Vidím tu pre seba i rodinu viac možností do budúcnosti. Možno sa vyberiem aj nejakou trénerskou či manažérskou cestou. Zatiaľ však nad tým nepremýšľam,“ odkrýva svoje plány.
Chelsea? Iba chlapíci v modrom
Pred dvoma rokmi zažil jedno z najpamätnejších stretnutí. Na Stamford Bridge čelil domácej Chelsea ako brankár MOL Vidi.
"Bavíme sa o tom iba v prípade, keď sa niekto opýta. Chytal som viacero zápasov na slávnych štadiónoch či proti veľkoklubom, ale pre mňa to boli len obyčajné súboje. Proti Chelsea ma zaujímalo iba to, aby mi ten chlapík v modrom nedal gól.
A nie, že sú to svetové hviezdy. Možno si na tie súboje spomeniem až po kariére pri otázkach detí," vraví dvojnásobný otec.
Rád by ešte štyri-päť rokov pravidelne chodil do bránky. Ak bude o neho záujem, nebráni sa novej futbalovej výzve či zotrvaniu v Maďarsku.
"Tunajší šport je ekonomicky silnejší ako na Slovensku. Mám pocit, že aj prostredie je zdravšie. Nepoznám presné čísla, ale je to vidieť napríklad na infraštruktúre. Štadióny či zázemie sú na vysokej úrovni.
Sponzori i televízie platia nemalé sumy. Maďari sú v tomto ďaleko vpredu. A to aj napriek tomu, že predávajú produkt, ktorý je kvalitatívne na tom asi rovnako ako slovenská liga," porovnáva.
Opatrenia sa v Maďarsku uvoľnili natoľko, že priaznivci môžu na štadiónoch zaplniť približne tretinu kapacity. Tujvel nepredpokladá, že sa v tomto ročníku dočká vypredaných štadiónov.
"Vo finále Maďarského pohára sme minulý týždeň mali slovenský minisúboj s Robom Pillárom z Mezőkövesdu. Nakoniec som sa z triumfu tešil ja, na finále bolo na Národnom štadióne zhruba 10– či 11-tisíc divákov.
Hoci boli roztrúsení kade-tade, urobili dobrú atmosféru. Je to lepšie, ako nič," vraví prvý slovenský futbalista, ktorý po pandémii získal trofej.
Pre Tujvela, ktorému museli v ostatnom týždni zašívať nohu i hlavu, to bol druhý triumf v domácom pohári v rade. Vlani ho ovládol s MOL Vidi, tentokrát s Honvédom, čo v klube vyvolalo vlnu eufórie.
"Honvéd získal prvú trofej po jedenástich rokoch. Vyhrať opäť bol zaujímavý pocit. Niekedy je problém vybojovať aspoň nejaký pohár. Ja mám dva v dvoch sezónach za sebou a v dvoch rozdielnych tímoch. Keď som do Honvédu prestupoval, nikdy mi nezišlo na um, že sa mi to môže podariť,“ uzatvára Tujvel.