Strach a nervozita zo záveru jedného z najvzrušujúcejšich duelov turnaja predchádzali nespútanej eufórii. Hoci šlo „len“ o postup do osemfinále. Quagliarella zažil jazdu po podobnej krivke emócií v omnoho dôležitejšej hre než je futbal – v živote.
Útočník vyrastal pod sopkou Vezuv, sníval o tom, ako si navlečie belasý dres Neapola. Keď šanca neprichádzala, odišiel do Turína, kde dospel v miestnom FC. Neskôr si po pôsobeniach v Ascoli, Sampdorii či Udinese splnil túžbu. V lete 2009 prestúpil do SSC, stal sa spoluhráčom Mareka Hamšíka.
„Vždy som si predstavoval seba ako kapitána Neapola. Sníval som o trofejách v bledomodrom drese. Ak by sa nič z toho, čím som si za ostatné roky prešiel, nestalo, naďalej by som hral za Partenopei. Som si tým istý,“ vravel Quagliarella pre Mediaset.
Foto: TASR/AP, Salvatore Laporta
Vyhrážali sa mu smrťou
Do tímu SSC prišiel v 26 rokoch ako vyzretý kanonier. Sen sa však zmenil v nočnú moru. „Po prestupe som začal dostávať anonymné listy s fotkami nahých dievčatiek. Spájali ma s pedofíliou. Písali, že pracujem pre Camorru (kampánska mafia), dílujem drogy, predávam zápasy.
Listy dostával aj môj otec. Písali v nich, že ak zostanem v Neapole, zlámu mi nohy a dostanem guľku do hlavy,“ priblížil hrôzu Quagliarella. Vyhrážky začali chodiť i na sekretariát klubu, situácia sa vymykala spod kontroly.
Quagliarella napriek solídnej sezóne v Neapole s 11 gólmi odišiel po MS 2010 z Južnej Afriky priamo do Turína, kde podpísal zmluvu s Juventusom.
Jedenásť gólov Fabia Quagliarellu za Neapol.Bol som vyvrheľ
Príčinu transferu nezverejnili. Hráčovi sa otočilo chrbtom celé mesto. Fanúšikovia mu zazlievali, že odišiel do Juventusu za lepším platom.
"Bol som vyvrheľ. Keď sme mali v Juventuse voľno a vrátil som sa do Neapola, musel som nosiť šiltovky, slnečné okuliare, neustále som sa skrýval. Priatelia chceli ísť na pohárik, no ja som nemohol,“ vravel a jedným dychom dodal, že vyhrážky po prestupe neutíchli:
"Bolo to desivé. S otcom sme dostávali listy, že môj dom odpália do povetria a podobne. Strach začal ovládať môj život. Cítil som sa neustále niekým sledovaný, žil som v nepretržitom strachu.“
Nádherný gól Fabia Quagliarellu do siete Jána Muchu na MS 2010.Keď Fabio pri svojom rozprávaní prešiel ku kapitole menom Raffaele Piccolo, začal sa rútiť. Piccolo bol policajt špecializujúci sa na kriminálne zločiny spáchané prostredníctvom počítačov či mobilov. Zameriaval sa na online zabezpečenie.
Kedysi pomohol Quagliarellovi a odvtedy boli priatelia. Podpísané dresy či lístky na zápas neboli problém, u futbalistu našiel vždy otvorené dvere. Keď sa problém stal neúnosný, Fabio s otcom požiadali policajta o pomoc. Prisľúbil investigatívne vyšetrovanie, rodinu pravidelne informoval o prípade.
"Raffaele ovládal hru. Neustále opakoval: ,Sme blízko k chyteniu toho psychopata, no zatiaľ nemôžem povedať viac.' Prichádzal aj s menami obvinených, zo všetkého sa však vždy vykľula falošná stopa. Hral sa s nami,“ pokračoval znechutene Quagliarella.
Fabio Quagliarella v slzách po tom, čo hovoril o hrôze, ktorú prežil.Urobil to ten sr*č
Piccolov plán roky fungoval. Vyhrážkami devastovaný Quagliarella medzitým opustil Juventus. Policajt však raz spravil chybu. Počas stretnutia s otcom Fabia spomenul, že tiež dostal vyhrážky od anonyma. Otec ich chcel vidieť. Piccolo siahol po mobil, no potom povedal, že ich vymazal. Vzbudil podozrenie.
„Volal mi otec: ,Myslím, že to urobil ten sr*č!' Odpovedal som mu, že sme pod tlakom a nemali by sme Raffaela spochybňovať,“ priblížil Quagliarella. Otca však neodradil. Napochodoval na policajnú stanicu a keď získal informácie, zostal ako obarený.
Žiadne vyšetrovanie prípadu jeho syna neprebiehalo. Nezaregistrovali ani podnet. Piccolo všetko tutlal, rodine podsúval falošné dokumenty. Krátko po spustení reálneho vyšetrovania putoval Quagliarellov priateľ na takmer päť rokov do väzenia.
Dnes už 37-ročný stále aktívny hráč Sampdorie Janov až vo februári 2017 prehovoril o martýriu. Fanúšikovia Neapola po siedmich rokoch zistili, ako to bolo s ich „zradcom“. Reakcia prišla nasledujúci víkend, počas zápasu rozvinuli transparent:
„Celým tým peklom si prešiel so vztýčenou hlavou. Vítame ťa späť s otvorenou náručou, Fabio, syn tohto mesta!“
Quagliarella na záver ťaživého rozhovoru povedal: „V Neapole mám nedokončenú prácu. Tých 11 gólov v drese SSC má pre mňa väčšiu hodnotu než ďalších vyše 100 v ostatných kluboch. Ak ma požiadajú, aby som sa vrátil, bolo by to prekrásne.“
Túžba sympatického futbalistu sa už zrejme nenaplní. Fabio Quagliarella, syn Neapola, sa však znovu môže ulicami mesta prechádzať so vztýčenou hlavou a byť inšpiráciou pre všetkých futbalistov prežívajúcich nočné mory. Či už na ihrisku, alebo mimo neho.