Hráči na neplatenej dovolenke
Banskobystrický rodák tvrdí, že väčšina izraelských mužstiev už trénuje.
„My sme nezačali aj preto, že sa doťahujú najmä finančné otázky. Znížili nám platy o 50 percent a poslali nás oficiálne na neplatené voľno. Musíme sa s majiteľom dohodnúť na ďalšom postupe. Ale nehrozí, že nebudeme v súťaži pokračovať, pravda, ak sa vôbec rozbehne, lebo zatiaľ nie je nič isté,“ vysvetľuje 31-ročný Sylvestr.
Potvrdzuje, že aj v Izraeli sa začínajú pomaly uvoľňovať prísne obmedzenia, ktoré vyvolala pandémia.
„Boli podobné ako u nás, hoci tu nemali v porovnaní s inými krajinami príliš veľa nakazených, ochorelo asi 15-tisíc ľudí. Trénoval som individuálne a improvizoval som. Mohol som vyjsť len na sto metrov od domu, tak som behal len okolo neho na našej ulici. Teraz povolili pohyb v okruhu päťsto metrov.“
V Izraeli stihli odohrať základnú časť ligy. Teraz ju rozdelia na dve skupiny. „Prebojovali sme sa do prvej šestky, čo sa považuje za veľký úspech. Aj preto ma Hapoel angažoval, aby som mu k tomu pomohol,“ doplnil.
Úlohu splnil, lebo od jeho príchodu mužstvo prehralo jediný raz až pred prerušením ligy, keď už malo isté miesto v elitnej spoločnosti. K dobrým výsledkom prispel dvoma gólmi. V izraelskej lige ich má na konte sedemnásť.
Góly strieľal v piatich krajinách
Sylvestr vstupoval do veľkého futbalu pred vyše desiatimi rokmi v Slovane Bratislava. Všade, kam prišiel, očakávali od neho najmä góly. Keď pôsobil v nemeckom Erzgebirge Aue, stal sa najlepším strelcom druhej bundesligy. Celkovo vystriedal už desať tímov a zahral si v piatich krajinách (Slovensko, Chorvátsko, Nemecko, Dánsko, Izrael).
„Som futbalový cestovateľ, hoci rýchle zmeny ma vždy netešili. V Izraeli som začal v Beitare Jeruzalem, v silnom tíme s vysokými ambíciami, bojovali sme o titul. V ďalšej sezóne sa zmenil majiteľ i tréner, v klube nevládla dobrá atmosféra. Ani v Bnei Yehuda to nebolo zlé, získal som s ním pohár. Myslel som si, že v Izraeli skončím, vrátil som sa do Banskej Bystrice. Mal som zopár ponúk, ale napokon som sa rozhodol pre Ašdod, čo bol výkonnostne najslabší z mojich izraelských tímov,“ približuje.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Do Ašdodu nastúpil vlani v rozbehnutej sezóne. Ukázalo sa, že to nebol ideálny krok. „Hrať v Izraeli je príjemné, pokiaľ ste v jednom z troch-štyroch najlepších kluboch, inde je to horšie. Už pred príchodom do Ašdodu sa o mňa zaujímal aj Hapoel Haifa. Na začiatku roka som dostal novú ponuku a využil som ju, som tu zatiaľ iba do leta, potom sa uvidí, čo ďalej.“
Na tréningy cestoval vlakom
Aj preto sa nepresťahoval. Býva v peknom prostredí vedľa pláže v Bat Yame neďaleko Tel Avivu. „Je tu more, slnko, teplo. Bývame asi 40 km od pásma Gazy, keď sme sem išli, trochu sme sa báli, ale cítime sa bezpečne. Už môžeme ísť aj k moru, donedávna nás na pláž, ktorú máme pod oknami, nepustili. Ľudia sa začínajú kúpať, hoci podmienky ešte nie sú ideálne, sezóna sa len rozbieha,“ pokračuje Sylvestr, ktorý si pripísal šesť štartov v národnom drese.
Na tréningy dochádzal skoro denne do Haify, ktorá je vzdialená až 120 km, autom, ale často aj vlakom. Vyše dve hodiny tam a potom späť. „Hľadal som aj iné ubytovanie, ale na taký krátky čas som vhodné nenašiel. Budem to riešiť po sezóne, podľa toho, kde budem pokračovať v kariére,“ doplnil.
Spoločnosť mu robí partnerka Soňa. „Má len turistické víza na tri mesiace, takže tu nie je stále. Teraz priletela na poslednú chvíľu, hodinu pred tým, ako uzatvárali letiská. Musela už ísť do dvojtýždňovej domácej karantény. Tá sa natiahla na šesť týždňov, keďže sme aj tak nemohli v podstate vychádzať z domu.“
Čoskoro možno vojde do manželského chomúta. „Vlani som pokľakol na moje futbalom dobité kolená a požiadal som Soňu o ruku. Z priateľky sa stala snúbenica,“ usmieva sa Jakub Sylvestr.