Foto: SITA/AP, Frank Augstein
Dohral ešte pred pauzou
Slovenský reprezentant, ktorý pôsobí v Taliansku už sedem rokov, oznámil aj jednu optimistickú novinku. "Prvý raz od vypuknutia pandémie sa neobjavil v oblasti Umbrie, ktorej strediskom je Perugia, nový prípad nákazy. Našťastie, u nás nebol jej priebeh taký strašidelný ako v Bergame a na severe Talianska.
Všade v krajine sa dodržiavajú prísne pravidlá, my sme boli možno od začiatku zodpovednejší. S výnimkou návštevy potravín a lekárne som nesmel vychádzať z domu. Ale platila ešte jedna výnimka. So psíkom som mohol chodiť von trikrát denne na desať minút."
Ešte predtým ako ich naplno zasiahla pandémia sa zranil v súboji svojho tímu. Pilier defenzívy, ktorý nastupoval stabilne v základnej zostave, musel odísť z ihriska na začiatku druhého polčasu na pôde Frosinone.
Natrhol si zadný skrížený väz v kolene. Chýbal v nasledujúcich štyroch zápasoch, ktoré ešte spoluhráči odohrali a prerušenie súťaže mu padlo v jeho situácii vhod.
„Aj tak by som nemohol hrať. Dával som sa doteraz dokopy. Len keby okolnosti boli iné. Nik nemá radosť z toho, čo sa všade deje,“ zdôrazňuje 27-ročný rodák z Revúcej.
Elisa študuje literatúru a dobre varí
Nevie stále povedať, či už je zdravotne stopercentne v poriadku. „Koleno ma ešte pobolieva, čo je možno po takom zranení normálne. Potrebujem sa otestovať na tréningu s tímom a s loptou. Pod domom síce máme veľký park, ale behať som tam nemohol, strážia ho policajti. V byte si šprinty nevyskúšam, hoci na bežiacom páse už trénujem.“
Ešte horšie je na tom jeho talianska partnerka Elisa. „Už dva mesiace nevystrčila z bytu ani nos, nepustil som ju von, mal som obavy, lebo má trochu oslabenú imunitu. Chodil som všade vždy sám. Elisa varila, je výborná kuchárka. Výhodou aspoň je, že na rozdiel od plnej sezóny môžeme tráviť spolu viac času,“ približuje Gyömbér.
Dodáva, že nielen jeho, ale aj priateľkinu rodinu koronavírus obchádza. Elisa pochádza z Ríma, kde aj študuje na univerzite literatúru. Pripomína, že celoštátny zákaz športových aktivít platí zatiaľ do 4. mája.
"Ak sa začne príprava, budem potrebovať tri-štyri tréningy, aby som zistil, ako na tom som. Mám obavy, že kluby, najmä menšie, budú mať existenčné problémy.
V Perugii sme všetci hráči prišli s návrhom, aby nám znížili platy, ale rozhodnutie ešte nepadlo, čaká sa, čo bude ďalej. Ako sa vyjadrí aj vedenie súťaže, či sa sezóna skončí, alebo bude pokračovať. Od toho sa bude mnohé odvíjať."
Zdolal Dudu a preskočil ho Mak
Perugia je druholigový klub, ktorý sa už dlhšie pokúša dostať medzi elitu, má vysoké ambície a aj úvod sezóny jej vyšiel.
Potom však prišlo obdobie, keď sa mužstvu nedarilo a prehralo päť zápasov po sebe. „Klesli sme v tabuľke a ak bude liga pokračovať, musíme zabojovať o miesto medzi tímami, ktoré budú bojovať v baráži o postupové miesto. Do konca súťaže zostalo ešte desať zápasov a všetko je otvorené.“
Foto: TASR, Martin Baumann
Gyömbér patrí medzi najväčšie slovenské talenty v uplynulých sezónach. V roku 2013 získal Cenu Petra Dubovského určenú pre najlepšieho futbalistu do 21 rokov, na druhom mieste skončil Ondrej Duda. Už rok predtým kandidoval na túto poctu, ale napokon bol úspešnejší Róbert Mak, jemu sa ušla druhá priečka.
„V tom čase som ešte pôsobil v banskobystrickej Dukle a zažíval som krásny pocit. Zisk Dubovského ceny vnímam ako veľkú poctu,“ potvrdzuje. Do slávneho rímskeho klubu AS prestúpil pred štyrmi rokmi. V ňom však nedostal priestor a zažil hosťovanie v Pescare, Tereku Groznyj a Bari. Pred necelými dvoma rokmi napokon zamieril do Perugie.
Tri roky v drese AS Rím
V hlavnej ankete o najlepšieho futbalistu roka sa výraznejšie nepresadil, najvyššie bol dvanásty (2014). "Napriek všetkému si veľmi vážim, že som bol tri roky súčasťou AS Rím, aj keď som si v jeho drese nezahral toľko, koľko som dúfal.
Ešte nie som taký starý, aby som sa nemohol presadiť v kvalitnom tíme. Naučil som sa bojovať, maximálne na sebe pracujem a verím, že ma čakajú ešte pekné futbalové roky."
Jeho kariéru ovplyvnili aj zranenia. Pred príchodom do Ríma pôsobil v Catanii a zdravotné problémy ho na pol roka vyradili z hry. "Navyše vypukol korupčný škandál a Cataniu preradili až do tretej ligy. Odtiaľ som po zranení prišiel do Ríma, čo nebolo úplne ideálne.
Neskôr v Pescare som mal zasa smolu. Pravidelne som hrával, ale zlomil som si ihlicu a tri mesiace som pauzoval," pokračoval 23-násobný reprezentant.
Foto: Archív Norberta Gyömbéra
Vlani na jeseň sa vrátil do národného tímu, hoci hrával len v druhej lige. V zápase s Walesom i Azerbajdžanom podal dobrý výkon.
„Nie je ideálne, keď ako reprezentant nepôsobím v najvyššej súťaži. Rád by som zostal v Taliansku, už som si tu zvykol, ovládam dobre jazyk, po taliansky často aj rozmýšľam a zavše mám problém prepnúť do slovenčiny. Vo futbale však nikdy neviete, kam vás osud zaveje,“ rozlúčil sa Gyömbér.