Najväčší úspech doteraz
Matúš Bero sa stal najlepším futbalistom ligy a na galavečeri, na ktorom vyhlasovali výsledky ankety Pravdy a SFZ, si prevzal Cenu Petra Dubovského 2015. S ním kandidovali na túto poctu aj obhajca Ondrej Duda a spoluhráč z AS Stanislav Lobotka.
Rozbiehal sľubnú kariéru a v ten večer nebol jediný, kto sa neubránil emóciám.
„Rodičia boli dojatí. Vnímajú to citlivo, pretože pred troma rokmi som mal vážnu operáciu kolena a nebolo jasné, či ešte budem niekedy hrať. Všetko robím aj vďaka nim. K futbalu ma doviedli a veľmi ma podporovali,“ vysvetľoval.
Od jeho triumfu v ankete, ktorá je určená pre najlepších futbalistov do 21 rokov, uplynuli štyri sezóny. „Znamená to stále pre mňa nesmierne veľa. Vždy pociťujem vďačnosť a pokoru, že sa mi dostalo takej pocty. Je to doteraz môj najväčší úspech,“ tvrdí Bero, ktorý pôsobí vo Vitesse Arnhem.
Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Zdolal ho len Škriniar
O rok neskôr sa z prestížnej trofeje tešil Milan Škriniar, Bero skončil za ním. O tom, že aj rok 2016 bol výborný, svedčí fakt, že sa dostal do reprezentácie a tesne mu unikol štart na ME vo Francúzsku.
Od vstupu medzi slovenskú elitu zbieral body aj v ankete o najlepšieho futbalistu roka, ale ešte sa v nej výraznejšie nepresadil. Najvyššie skončil v roku 2016 (11.). Nemá pocit, že potenciál veľkého talentu v uplynulých sezónach ešte naplno nevyužil?
„Verím, že môj čas príde. Máme veľa kvalitných hráčov a prebojovať sa medzi nich nie je jednoduché,“ reaguje.
Ako 21-ročný opustil rodný Trenčín a skúšal šťastie v Trabzonspore, vo veľkoklube s vysokými ambíciami. V novom prostredí sa mu darilo, ale prišlo zranenie, ktoré ho na dlhší čas vyradilo z hry. V druhom roku tureckého pôsobenia sa už presadzoval ťažšie, nehrával pravidelne.
„Zranenie ma pribrzdilo, keď hráč na nejaký čas vypadne v takom tíme, akým je Trabzonspor zo zostavy, ťažko sa vracia späť. Klub navyše nakúpil drahých futbalistov a tí museli hrávať,“ pripomína.
Foto: Reuters, DAVID W CERNY
Holandská liga? Mladá a dravá
Príchod do Arnhemu v lete 2018 považuje za šťastný ťah. „Myslím si, že holandská liga mi sedí. Je kvalitná, mladá a dravá. Pre divákov atraktívna, hrá sa ofenzívne, málokedy sa zápas skončí bez gólov. Pre mňa ako defenzívneho stredopoliara je to náročné, ale teším sa, že sa veľa naučím a futbalovo sa posúvam.“
Vitesse sa pohybuje v zóne, odkiaľ by sa mohlo posunúť do Európskej ligy. „Sme v hre, ale o miesto v nej sa bojuje v play off. Podľa toho, čo som naposledy počul, liga by sa mohla začať v polovici júna a vyvrcholiť 3. augusta. Uvidíme, rozhodnutie by malo padnúť na budúci týždeň,“ vraví.
Už si zvykol aj na iný spôsob života. „Som tu veľmi spokojný, Holandsko je skvelá krajina na život. Do holandčiny sa stále príliš nepúšťam, pretože sa v pohode dohodnem angličtinou. Ovládajú ju aj dôchodcovia. Keď domáci vidia, že sa trápite s holandčinou, spustia hneď po anglicky.“
Zmluvu má ešte na dva roky. „Verím, že sa časom posuniem do ešte lepšej ligy a budem viac na očiach. Hovoriť však teraz o prestupoch je zbytočné. Veľa klubov bude mať finančné problémy. Odhadovať, čo bude v lete, je náročné.“
Foto: SITA, Marek Mrvis
Tréningové centrum už otvorili
Futbalový život sa zastavil pred vyše mesiacom. Bero v poslednom kole pred prestávkou tímu chýbal. Mal natiahnutý zadný stehenný sval. „V zápase v Zwolle v posledný februárový deň ma musel tréner po 25 minútach vystriedať, ale už som v poriadku,“ zdôrazňuje.
V klube postupne začali so skupinovým tréningom. „Minulý týždeň sme mali testy, merali nám tuk i kondičku. Po nich nám sprístupnili tréningové centrum a za dodržania prísnych opatrení chodíme trénovať. Maximálne sa môžeme stretnúť štyria, aj to napríklad dvaja behajú a dvaja sú v posilňovni.“
Riadia sa špeciálnym harmonogramom, na tréningy sa musia vopred objednávať. „Najskôr napíšem fyzioterapeutovi, že chcem trénovať a on ma informuje o voľných miestach. Vždy sa zapisujem v predstihu ako prvý, na deviatu hodinu. Som ranné vtáča, vstávam skoro, dám si kávu, niečo ľahké zjem a idem trénovať,“ vraví slovenský reprezentant.
Stopka v životnej forme
V ankete o futbalistu roka 2019 nazbieral 13 bodov, čo mu stačilo len na 16. miesto.
„Trošku ma to mrzelo, minulý rok som mal výborný, v sezóne som strelil ako defenzívny záložník deväť gólov. V ankete som mohol získať možno aj viac bodov. Mal som pocit, že som v životnej forme, cítil som sa vynikajúco. Škoda, že sa teraz všetko zastavilo a budem sa musieť opäť rozbiehať,“ pokračuje.
Zdá sa, že pauza v kariére prišla v najnevhodnejšej chvíli. „Táto situácia poškodila všetkých, nielen mňa. Je to extrémne náročné pre každého futbalistu, ale aj bežných ľudí.“
V Holandsku je sám, aj priateľka Klaudia, ktorá mu často robí spoločnosť, je momentálne na Slovensku.
„Cítim aj na diaľku podporu rodičov, sestry, priateľky. Vďaka sociálnym sieťam sme v kontakte. Veľkonočné sviatky mi ubehli príjemne aj preto, lebo v tíme mám českého spoluhráča Tomáša Hájeka, s ním trávim dosť času.“
Domnieva sa, že zložitú situáciu zvláda dobre. „V súkromí som viac samotársky, viem si poradiť aj v tomto období. Verím, že pandémia čoskoro prehrmí a budeme sa môcť vrátiť k bežnému životu.“
