Francesco Acerbi je druhý prípad. Vedel to od mladého veku. Výzvy vyhľadával. Lenže keď mu pred niekoľkými rokmi zomrel otec, zo sebavedomého chlapca bola troska.
Šikovný a pracovitý
Acerbiho prechod do svetového futbalu nebol jednoduchý. Od začiatku k zeleným trávnikom inklinoval, ale neoplýval výnimočným talentom. Rodák z Pavie bol však veľmi pracovitý.
A hoci až do 22 rokoch hrával len v provinčných kluboch, dnes je oporou Talianov. Výraznou mierou prispel k ich nedávnemu postupu na budúcoročné majstrovstvá Európy.
Pred ôsmimi rokmi ho z druholigovej Regginy vykúpil FC Janov za viac ako dva milióny eur. O mesiac si však Acerbi balil kufre opäť. Sťahoval sa do Chieva. Bolo to v čase, keď ho už vo veľkom sledovalo AC Miláno.
„Lichotí mi, že sa o mňa zaujíma taký veľký klub,“ vravel v tom čase.
Čiernočervení ho mali pod drobnohľadom. Pozdával sa im jeho prehľad v hre. Bol šikovný v rozohrávke a napriek svojej výške (192 cm) bol schopný kombinovať aj pod tlakom. Navyše, Milánčania dostávali skvelé referencie aj na Acerbiho prístup k povinnostiam.
„Splnil sa mi futbalový sen,“ radoval sa po podpise zmluvy v júli 2012.
Radosť vystriedalo zúfalstvo
Na San Sire sa však ohrial len pol roka. Počas neho to s Acerbim šlo dole vodou.
„Je to príšerný paradox, ale rakovina ma zachránila pred krachom a alkoholizmom,“ priznal pred niekoľkými dňami talianskemu denníku La Repubblica.
Dnes je oporou Lazia, učiť sa od neho môže aj nová akvizícia Rimanov Denis Vavro. Urastený stopér našiel na Olympijskom štadióne svoje nové ja. Pomohlo mu dostať sa z najhoršieho a aj do národného tímu.
Cesta na výslnie sa začala v lete 2013. Acerbi pokračoval vo futbalovom kočovníctve. Pri rutinnej prehliadke pred prestupom do Sassuola však lekári oznámili plavovlasému bekovi strašnú správu.
„Máte nádor na semenníkoch,“ vypočul si.
Čo sa mu v tom čase prehrávalo v hlave?
„Keď mi zomrel otec, bol som úplne na dne. Bolo to, akoby som zabudol hrať futbal. A aj to, prečo som ho vlastne začal hrať. Začal som popíjať a verte mi, vypil som akýkoľvek alkohol. A ešte prišlo toto. Bol som zúfalý,“ opisoval pôsobenie v AC Miláno.
Vstúpil do paralelného sveta
V lete 2013 podstúpil operáciu na odstránenie nezhubného názoru. O pol roka neskôr však neprešiel antidopingovým testom. Jeho výsledky naznačovali, že zákerné ochorenie sa Acerbimu vrátilo. A tak na začiatku roka 2014 začal s chemoterapiami.
„Ísť tam je ako vstúpiť do paralelného sveta. Vchod doň je bližšie ako si myslíte a už niet cesty späť. Je to svet bolesti a guráže. Kto ho nezažil, nepochopí,“ vysvetľoval.
Boj s rakovinou nakoniec Acerbi vyhral. A odvtedy sa v jeho živote veľa zmenilo.
„Vtedy, pred šiestimi rokmi, som sa prestal báť. Na otázku, čo budem robiť, ak sa rakovina zasa vráti, som hneď opovedal: Opäť ju zdoláš. Začal som vidieť veci jasnejšie. Vedel som, že v momente sa môže všetko zmeniť,“ skonštatoval.
Foto: SITA/AP, Scott Heppell
Acerbi sa preto rozhodol, že si prestane stavať vzdušné zámky zo snov. A pôjde postupne. Slovami športového klišé – od zápasu k zápasu.
„Rakovina zo mňa urobila lepšieho človeka. Naučil som sa neľutovať sa. Viac som si všímal okolie. Ignoroval som negatíva a zabudol na ilúzie. Veľmi mi v tom pomohol aj psychoanalytik, s ktorým som v kontakte doteraz,“ doplnil Acerbi.
Zrejme aj piatkové hodinové videorozhovory s odborníkom Acerbimu výrazne pomohli k tomu, aby sa po tridsiatke prebil konečne do reprezentácie. Rád by s ňou aj Laziom ešte niečo vyhral. „Plánujem hrať do 38 rokov. Potom by som sa chcel stať trénerom,“ uzavrel Acerbi.
Akiste bude pre svojich zverencov obrovskou inšpiráciou – ako sa od fľaše s alkoholom dostať až na majstrovstvá Európy.