Tri dni v kóme Čechovi otvorili cestu k nesmrteľnosti

19.06.2019 05:00
Čech futbal Arsenal
Petr Čech. Autor: ,

Taká skúsenosť prinúti človeka zamyslieť sa. Prehodnotiť priority. Spomaliť. Byť obozretnejší. Sústrediť sa na niečo iné. A nehazardovať.

Petra Čecha sa tieto recepty na vyrovnanie sa s bolestivou traumou netýkajú. Pokojne možno povedať, že sa na ne vykašľal. Obrátil ich naruby. Niekdajší futbalový brankár sa rozhodol po úspešnom boji o život chytiť osud do vlastných rúk ešte pevnejšie.

„Odjakživa som odmietal ničnerobenie. Po úraze hlavy stonásobne viac. Ten moment vo mne prebudil šelmu. Pochopíte, že v jednej sekunde môže byť po všetkom. Preto som si na jeseň 2006 povedal: Ži tak, aby si sa nenudil. Nikdy!“ vravel Čech v otvorenej spovedi pre Mladú Frontu DNES.

Skvelý brankár i človek

Keď si zadáte jeho meno do najznámejšieho vyhľadávača alebo popredného serveru s videami, objaví sa za ním na prvých miestach aj dovetok: head injury – zranenie hlavy. Čecha navždy zmenilo, bolo zlomovým momentom pre obe zainteresované strany.

Kariéra Stephena Hunta išla od prvej minúty duelu medzi Readingom a Chelsea zo 14. októbra 2006 dole vodou. Úder kolenom do hlavy vybiehajúceho Čecha mu už navždy priniesol nálepku zlého muža. A zahatal cestu za hviezdnejšími angažmánmi. Nezmyselný zákrok kvôli dávno stratenej lopte dodnes ľutuje.

„Bol som mladý a hlúpy. Sedem rokov som čakal na šancu v základnej zostave klubu v Premier League. Bol som nahecovaný, ale so zaujatím som to prehnal. Nechcel som mu ublížiť. Dlho som sa trápil tým, čo som spôsobil. Mal som sa zachovať inak,“ sypal si popol na hlavu Hunt pre BBC.

VIDEO: Stret Petra Čecha so Stephenom Huntom

Jeho skrat priniesol Čechovi množstvo bolesti a problémov. Rodákovi z Plzne dal dôvod na to, aby rýchlonohého Íra nenávidel do konca života. Čech obvyklé riešenie odmietol. Aj mimo ihriska sa zachoval ako šampión. Huntovi nikdy inkriminovaný moment nepripomínal. A ani nezazlieval.

„To je vec, ktorú na ňom oceňujem. Mohol sa do mňa navážať. Hovoriť mi, aby som sa hanbil. Nikdy to neurobil. Hrali sme proti sebe aj neskôr a nič. Veľmi mi to pomohlo, lebo kritika neskôr opadla. Chcem sa mu za to poďakovať. Je to džentlmen. Skvelý gólman aj človek,“ doplnil Hunt.

Nenormálne šťastie

Čech na Hunta nie je nahnevaný. Nič by nemenil. Vraj by bez úrazu nemal takú motiváciu. Navonok sa jeho zranenie nejavilo veľmi vážne. Žiadna tržná rana ani krv nenasvedčovali krutej diagnóze. Tú si Čech vypočul po troch dňoch v kóme. Neopúšťal sa.

V prasknutej lebke, ktorú dodnes držia pokope titanové doštičky, radšej pripravoval bleskurýchly plán návratu. Kvôli nim musel zo začiatku na letisku dlho vysvetľovať, že to pípanie pri kontrole nikdy neprestane.

„Mám nenormálne šťastie. Už tým, že som tu medzi vami, nesedím na vozíku alebo nemám následky. Nepamätám si vôbec nič. Tri dni úplnej prázdnoty. Bol som v kóme. Až neskôr som zistil, že som sa dotrepal za čiaru a hovoril s doktorom. V skutočnosti som mal len tmu. Nikdy som sa k tej chvíli nevrátil. Vo fantázii ani v snoch. Ako môžem mať strach z niečoho, čo sa nestalo?“ položil rečnícku otázku.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

Thank you @premierleague ... 2 teams 15years , 443 apps/ 202 clean sheets , 280 wins and ... ... it has been a privilege and pleasure ! #goodbye

Príspevok, ktorý zdieľa Petr Cech (@petrcech),

Tridsaťsedemročný niekdajší brankár Blšian, Sparty, Rennes a Arsenalu je presvedčený o svojom šťastí v nešťastí. Keby sa mu zranenie nestalo v Readingu, možno by už nebol medzi živými.

„Naložili ma do sanitky a za pol hodiny som bol v Oxforde. Tam majú jednu z najlepších neurológií v Anglicku. Určite mi to zachránilo kariéru. A zrejme aj život,“ pripustil Čech.

Problém s rečou

Keď sa z delíria prebral, hovoril po anglicky. Ale len v hlave. Ústa nedokázali utriedené myšlienky vyjadriť do zmysluplných slov. Múdra hlava futbalovej legendy mala problém s foneticky podobnými slovami.

„Predstavte si, že som chcel povedať po anglicky: Kniha leží na stole, ale vypadlo zo mňa Piha beží na kole. Všetci sa na mňa pozerali ako na hotentota a ja som bol frustrovaný. Až neskôr mi došlo, že neviem rozprávať,“ ozrejmil.

Čech sa vo svojom zranení viac nevŕtal. Neriešil, či mal poškodené mozgové centrum. Bol rád, že žije, hovorí a chodí. Doktori mu po ťažkej operácii nariadili ročnú pauzu od futbalu. Lenže len s rehabilitáciami a sedeniami vedľa psychológa dlho nevydržal. Začala mu chýbať bránka. A tak si o tri mesiace vydupal návrat do nej. S jediným rozdielom, ktorý sa už navždy stal jeho poznávacím znakom.

„Nešiel som späť na ihrisko po podpísaní reverzu. Už nešlo o zdravie, nosil som helmu. Chránila ma, pomáhala mi. Ale aj s ňou som mal dva otrasy mozgu,“ šokoval Čech.

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

@marticechova On our way Stepanek v Djokovic

Príspevok, ktorý zdieľa Petr Cech (@petrcech),

Vyfučaný balón

Prilbu nikdy nespáli. Urobí si odliatok hlavy a osadí ju helmou. Bude mu pripomienkou ťažkých i krásnych časov. Svoje miesto si nájde hneď vedľa najznámejších trofejí. Vo sa najviac vyníma triumf vo finále Ligy majstrov v drese Chelsea pred siedmimi rokmi.

„Osem rokov sme sa naháňali za tou najväčšou trofejou až sme sa dočkali. Boli to strašné nervy. Po neúspešnom finále v Moskve 2008 som cítil takú prázdnotu ako ešte nikdy predtým. Bol som ako vyfučaný balón. Stačilo chytiť jednu penaltu navyše…“ smútil Čech.

O štyri roky neskôr v Mníchove sa dočkal. V predĺžení vychytal Arjena Robbena. Kým sa Holanďan chystal na kľúčový moment duelu, Čechov otec radšej odišiel.

„Nevydržal. Nemal silu pozerať sa, ako zasa prehrávame. Až rev fanúšikov Chelsea ho vrátil späť. Zvyšok zápasu si pamätám len matne. Didier Drogba premenil poslednú penaltu a môj svet sa roztočil. Nevnímal som skoro nič. Len som chytil Didiera, aby som s niekým bol. A potom mi došlo: Je to tu!“ opisuje najväčší triumf v kariére.

Ďalšie už nepridá. Po prehre vo finále Európskej ligy (Arsenal podľahol Chelsea 1:4) sa s kariérou rozlúčil. Popri podnikaní s tréningovými pomôckami pre brankárov a hraní na bicích plní rolu mentora pre 10-ročného syna Damiána.

„Príbeh pokračuje, takže sa môže stať, že v našej rodine futbalový rytmus zostane aj keď si manželka naivne myslela opak. Futbalu neutečie, len budeme mať iného hlavného protagonistu. Vybral si najťažšiu úlohu. Poradím mu, ale nechávam ho, aby si našiel vlastnú cestu. Hovorím mu: Nepozeraj sa na to, čo som urobil ja, tvoja cesta vedie inam. Musíš zistiť kadiaľ, ako som to urobil ja pred tridsiatimi rokmi,“ uzavrel Čech.

TV Pravda: Andraž Šporar je najväčšou hviezdou slovenskej ligy a aj spoludržiteľom rekordu v počte nastrieľaných gólov. Pozrite si video (vysielané 27. 5. 2019)
#futbal #Petr Čech
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Celkové poradie - Žltý dres
    • zelený dres
    • Alaphilippe
    • 43:27:15 h
    • 2.
    • Thomas
    • +1:12 min
    • 3.
    • Bernal
    • +1:16 min
    • 42.
    • Sagan
    • +25:04 min
Poradie šprintérov - Zelený dres
    • zelený dres
    • Sagan
    • 229
    • 2.
    • Matthews
    • 167
    • 3.
    • Viviani
    • 153
Všetko o Tour de France
26,99
Passion farebné gerbery

Passion farebné gerbery

23,99
Dôkaz lásky červený

Dôkaz lásky červený

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk