Stál v potoku a chytal ryby. Volal mi Vrba, spomína Bakoš

30.05.2019 14:09
Marek Bakoš
Marek Bakoš v plzenskom drese. Autor: ,

Priznal sa, že pred zápasom celú noc nespal. V hlave sa mu premietalo množstvo momentov z jeho futbalovej kariéry. Trvala dlhých devätnásť rokov. Bol plný emócií a po poslednom zápase s Baníkom Ostrava si užíval krásnu rozlúčku s fanúšikmi, ktorí mu prejavovali veľké uznanie. Marek Bakoš (36), rodák z Novej Bane, sa neubránil slzám.

Už si zvykáte, že sa ráno zobudíte a nečaká vás tréning ani hráčske povinnosti?

Ešte nie, lebo teraz majú všetci po sezóne voľno a ja sa tiež cítim, akoby som bol len na dovolenke. Budem si zvykať, keď sa to všetko opäť začne a ja nebudem už fungovať ako hráč. Zatiaľ to v tomto období nie je nič nové ani pre môj organizmus.

O tom, že skončíte bohatú kariéru a odohráte posledný zápas, ste nejaký čas uvažovali. Napokon ste sa však niekoľkokrát rozplakali. Čo vás najviac dojalo?

Chystal som sa na to, ale nevedel som si to reálne predstaviť. Všetko som si naplno uvedomil, keď rozhodca posledný raz fúkol do píšťalky, bolo jasné, že je to naozaj koniec. Bolo mi smutno. Ťažko sa to popisuje. Prevládli emócie.

Čo najviac zavážilo, že ste sa rozhodli skončiť po tejto sezóne? Bol hlavným dôvodom vek?

Vo mne táto myšlienka pomaly dozrievala. Nechcel som to ťahať až dovtedy, aby ma napokon zdravotný stav k odchodu donútil. Nie je síce zlý, mohol som ešte nejaký čas hrať, ale v tomto veku už ťažko predpokladať, čo bude o rok.

Na záver kariéry ste zdôrazňovali najmä výrazný podiel otca, ktorý bol vaším prvým trénerom. V čom vás najviac ovplyvnil?

Ukázal mi prvý, čo je futbal, ako sa kope do lopty, vybudoval vo mne vzťah k tejto hre a celý čas ma viedol. Chcel by som poďakovať najmä jemu. Ale aj mame, manželke, deťom, sestre, nesmierne ma podporovali. Pre mňa boli vždy dôležití fanúšikovia. Môj futbal nie je nijako zložitý, bol najmä o behaní, o góloch a o množstve pozitívnej energie. Tú som čerpal najmä od fanúšikov. Ak ju cítite, má to všetko zmysel.

Väčšinu kariéry ste strávili v Plzni a tam ste sa dočkali aj najväčších úspechov. Ako si spomínate na začiatky v slovenských tímoch – v Nitre, Púchove či Ružomberku?

Každý klub vo mne zanechal stopu, v každom som sa niečo naučil. O Plzni hovorím najviac preto, lebo tu som strávil aj najviac času. Viac, ako v iných kluboch dokopy. V Nitre som nastúpil na prvý ligový zápas v apríli 2000, bol to dôležitý moment, pretože pre futbalistu je veľmi náročný práve prechod z mládežníckeho do dospelého futbalu. V Púchove som zažil zaujímavú časť už veľkej kariéry, zahral si prvý raz v európskych pohároch. A v Púchove som si našiel aj manželku, takže to bola pre mňa aj dôležitá životná etapa. V Ružomberku som pôsobil už ako skúsenejší futbalista, mal som za sebou veľa zápasov v slovenskej lige, ale zahral som si aj v ruskom Jaroslavli. V ružomberskom tíme som sa cítil výborne a dodnes tam mám priateľov, sme v kontakte, aj sa osobne stretávame. Nemôžem zabudnúť ani na krátke pôsobenie minulú jeseň v Trnave, bola to veľmi príjemná skúsenosť.

Ponuka z Plzne prišla dosť nečakane…

Spomínam si na to presne. Stál som po kolená v potoku a chytal som ryby. Odrazu mi zvonil telefón, bol to tréner Vrba. Poznali sme sa z čias, keď viedol Púchov. Prekvapilo ma, že si na mňa spomenul… Bol som po operácii kolena, dával som sa dokopy. V Ružomberku sa mi končila zmluva, tréner Vrba formoval v Plzni nové mužstvo. Bol to jeden z najdôležitejších telefonátov v mojom živote, zlom v ďalšej kariére a udialo sa to v potoku v činnosti, ktorú mám veľmi rád. Naozaj zaujímavá situácia, ktorú človek len tak nevymyslí.

Pôsobenie v Plzni vám otvorilo cestu aj do reprezentácie. Napriek tomu, že ste boli úspešný strelec, nedali ste v národnom drese v 17 zápasoch ani gól. V čom vidíte príčinu?

Toto je časť kariéry, ktorú by som rád zmenil, ak by sa to dalo. Mal som dosť šancí streliť gól, v kvalifikačných i priateľských zápasoch. Ja som ten gól napokon aj dal, proti Litve na 1:1, ale rozhodca ho neuznal kvôli ofsajdu, ktorý však nebol. Takže mi ten gól nebol asi súdený, čo ma trochu škrie. Ale to by už bolo v mojej kariére asi všetko ideálne…

V Plzni ste získali štyri tituly, dva poháre a tri razy ste si zahrali v skupine Ligy majstrov. Čo si z hráčskej kariéry najviac ceníte?

Ťažko sa vyberá jeden úspech, pekných momentov som zažil veľa. Bolo to neskutočné množstvo krásnych zápasov, víťazstiev i gólov. Je dobré, že môžem spomínať na viac pozitívnych chvíľ, dôležité je, že majú jasnú prevahu.

Hoci desať rokov žijete v Plzni, hovoríte aj v českom prostredí stále po slovensky. Nie ste si stále istý v češtine?

Práve dnes sa ma na to pýtali aj Slováci, ktorí žijú v Plzni a neviem na to jednoznačne odpovedať. Mne čeština nejde stále na jazyk. Samozrejme, nejaké slovíčka sa mi do slovenčiny tlačia, chytám aj český prízvuk, ale plynule po česky nehovorím. Keď mi ľudia v okolí rozumejú, nevidím až taký dôvod. Som hrdý Slovák, ale to nie je dôvod, že nehovorím po česky, rád by som ju dobre ovládal. Doma s manželkou Monikou hovoríme len po slovensky, aj s deťmi, dcérou Laurou a synom Matiášom. Pritom dcéra má desať rokov, narodila sa, keď sme prišli do Plzne, hovorí s kamarátkami a v škole len po česky.

Zatiaľ ste nevraveli konkrétne o tom, čo budete robiť ďalej. Hovorí sa, že by ste sa mohli stať trénerom plzenského áčka. Potvrdíte to?

Áno, budem robiť asistenta Pavlovi Vrbovi. Teším sa na túto spoluprácu.

TV Pravda: Andraž Šporar je najväčšou hviezdou slovenskej ligy. A od uplynulého víkendu aj spoludržiteľom rekordu v počte nastrieľaných gólov. Pozrite si video

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Viktoria Plzeň #Marek Bakoš
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku