„Tá lopta ma bude strašiť ešte dlho. Stále mám ten moment pred očami. Keď urobí chybu niekto predo mnou, stále existuje šanca, že to niekto zachráni. Ak ju spravím ja, je koniec,“ spomína na inkriminovaný moment Robert Green.
Peniaze? Živí z nich rodinu
Odvtedy šla jeho minutáž i kariéra dole z kopca. V jej závere si užíva nevďačnú, ale dobre platenú rolu. V tomto ročníku síce neodchytal ešte ani minútu, ale aj tak zarába viac ako 23-tisíc eur mesačne. Je tretím brankárom londýnskej Chelsea.
V rozsiahlej otvorenej spovedi pre BBC vysvetľuje, či mu to za to stojí. Odpovedá na základné otázky. Napríklad tú, či je dobré si namiesto vášne z hrania vybrať peniaze.
„Neexistuje niečo také ako: skvelé, budem trojka. Lenže situácia sa s pribúdajúcim vekom mení. Moje herné vyťaženie je minimálne, ale to mi klub povedal hneď na začiatku. Nemôžem sa stažovať. Situácia je taká, akú mi ju predostreli pred podpisom zmluvy. A ani peniaze neboli hlavnou motiváciou. Keď sa vám ozve taký veľkoklub ako Chelsea, nepremýšľate nad tým, koľko zarobíte. Je to moja práca, chcem za ňu dostávať výplatu rovnako ako ľudia v kanceláriách. Veď z nej živím rodinu a zaslúžim si ju,“ rozhovoril sa Green.
Tridsaťdeväťročný gólman kryje chrbát najdrahšiemu brankárovi sveta Kepovi Arrizabalagovi a jeho argentínskej dvojke Willymu Caballerovi. Každý deň s nimi trénuje. Pomáha im, snaží sa im odovzdať niektoré z bohatých skúseností. Robí to nezištne. Na druhej strane vie, že jediná vec, ktorá by ho dostala do bránky, je zranenie oboch v rovnakom čase.
„Máme veľa taktických cvičení, najmä pred víkendovým duelom vo štvrtky či piatky. Som skôr v tíme, ktorý napodobňuje súpera, čiže ani v tomto momente nie som akoby brankár Chelsea. To je obrovský rozdiel oproti tomu, na čo som bol zvyknutý. Tá radosť a motivácia, že sa blíži víkendový duel, vo mne momentálne nie je. Musím to akceptovať. Navyše – nikoho v tíme nezaujíma, či sa tretí brankár bude hnevať ako dieťa a vyhadzovať od zlosti hračky z kočíka,“ pokračoval Green.
Foto: Reuters, JON SUPER
Vidí neviditeľné veci
Green má za sebou pozoruhodnú kariéru, veď v anglickej Premier League odchytal viac ako 600 zápasov. Viac ich už zrejme nepribudne.
„Je ťažké sa s tým vyrovnať. Už nemám 21 rokov. Nie som ucho, ktoré čaká na šancu a užíva si v kabíne typické doťahovačky. Som na ihrisku každý deň v týždni a plním rolu, ktorá je nechcená i žiadaná,“ ozrejmil Green.
Najnáročnejšie to podľa neho je v deň zápasu. Rodák z mestečka Chertsey je v 25-člennom kádri Londýnčanov na zápasy najsledovanejšej futbalovej ligy sveta. Cestuje na všetky zápasy. Absolvuje každý tímový míting. Nevynecháva rozcvičku, často je len zberačom lôpt či centrujúcim hráčom. Potom sa jeho rola opäť zmení.
„Keď sa už všetko chystá k úvodnému hvizdu, prezlečiem sa, vezmem si šálku čaju a sadnem si medzi ľudí. Z tribúny sledujem, čo sa deje na ihrisku. Vďaka tomu vidím zápas z inej perspektívy. Sledujem veci, ktoré sú z ihriska neviditeľné. Už viackrát som to prezentoval aj na tímových mítingoch. Kým som tu, snažím sa môj názor prezentovať a tímu pomôcť aspoň takto. Je to však dostatok na to, aby som bol členom hráčskeho kádra FC Chelsea?“ položil rečnícku otázku Green.
Chýba mu zápal i odhodlanie
Pre muža, ktorý sa v súťažnom stretnutí naposledy predstavil v auguste 2017, odpoveď zrejme nebude priaznivá. Green si nepríjemnú skutočnosť uvedomuje a na položenú otázku aj reaguje.
„Určite nie. Nie je tam rovnaký zápal, motivácia, mentálne nastavenie či odhodlanie ako keď som o miesto bojoval či ho musel potvrdiť. Som sklamaný, keď prehráme a teším sa, keď je výsledok v náš prospech. Nie som to však ja,“ vravel Green.
Rozhodnutie prijať osamelú rolu v najmasovejšom tímovom športe však neľutuje. Bol jednotkou v Norwichi, West Hame a Queens Parku Rangers. Ročnú zmluvu s Chelsea podpísal po odchode z Huddersfieldu, kde taktiež plnil rolu náhradníka. A neľutuje to.
„Keď sa na to pozerám všeobecne, je to fantastická skúsenosť. Nielen pre mňa, ale aj pre syna. Zoznámil sa s futbalom keď mal šesť či sedem rokov a momentálne je z neho úplne namäkko. Hoci neprežívam najlepšie dni, on vďaka tomu mohol vidieť Stamford Bridge či Wembley. Znamená to pre neho celý svet. Chelsea mi dala šancu do budúcnosti a mojim blízkym potešenie. Hoci sa na toto obdobie kariéry nebudem pozerať s pôžitkom, je to skvelé zistenie,“ uzavrel Green.
Možno jeho obeta prinesie rodnej krajine nasledovníka v bránke Anglicka s menom Green. Ak sa tak stane, od začiatku bude bojovať s otcovou nálepkou z 12. júna 2010…
TV Pravda: Čo chýba Jozefovi Barmošovi v najlepšej osmičke Ligy majstrov a ktorá krajina má istú semifinálovú miestenku? Pozrite si video: