Foto: SITA/AP, Frank Augstein
Prívlastkov na adresu Johna Terryho, ktorý v nedeľu ukončil kariéru, je viacero. Na začiatku boli pozitívne.
Objavili sa aj horšie. Bývalý stopér Chelsea i anglickej reprezentácie má toho na rováši toľko, ako víťazných trofejí vo vitríne. Je mužom mnohých tvárí.
Napadol vyhadzovača
Už v štrnástich našiel strapatý chlapec svoj futbalový domov. Podstatnú väčšinu z 23-ročnej profesionálnej kariéry strávil na Stamford Bridge. Začínal ako stredopoliar, ale zranenia v akadémii ho posunuli bližšie k vlastnej bránke.
Stopérsky post mu sadol ako uliaty. Nekompromisnou hrou i horúcou hlavou rýchlo strhol spoluhráčov. Aj takých ako Marcel Desailly či William Gallas. Terryho status lídra rástol. A s ním ruka v ruke aj sebavedomie a pocit nedotknuteľnosti.
V roku 2001 Terry s ďalšími opitými spoluhráčmi z Chelsea obťažoval amerických turistov. Údajne si z nich uťahoval kvôli útokom na Svetové obchodné centrum v New Yorku z 11. septembra. O niekoľko mesiacov napadol jedného z vyhadzovačov v nočnom klube.
„Je mi ľúto, čo sa stalo. Ľutujem to a sľubujem, že sa to nebude opakovať,“ kajal sa Terry pred súdom.
Neverný Otec roka
Slovo porušil najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii Chelsea o tri roky. V čase, keď The Blues kráčali za titulom pod vedením vtedy málo známeho trénera Josého Mourinha, sa prevalila kauza, ktorá otriasla hrdým futbalovým Albiónom.
Terry mal aféru s manželkou Wayna Bridgea. S prestížnym titulom Otec roka (za harmonické manželstvo s manželkou Toni a príkladnú výchovu dvojčiat Georgie John a Summer Rose) priviedol spoluhráčovu priateľku Vanessu Perroncelovú do druhého stavu.
„Je to hanba a bolestivá zrada. Neviete si predstaviť, ako ma to zasiahlo a čo cítim,“ povedal Bridge.
V najbližšom stretnutí odmietol Bridge najlepšiemu hráčovi sezóny 2004/05 v Premier League podať ruku. Terry je odvtedy posledným obrancom, ktorý toto ocenenie získal.
Moskovské zlyhanie
Mimo ihriska na seba pútal Terry nevídanú a nechcenú pozornosť. Nezvládal ju najlepšie. Keď však vstúpil na ihrisko, naháňal súperom strach a vzbudzoval v nich rešpekt. Bol základným kameňom najúspešnejšieho obdobia Chelsea i smutným hrdinom jeho prvého vrcholu.
V máji 2008 fanúšikovia londýnskeho celku zmeraveli. Desať dní pred finále Ligy majstrov sa Terry zrazil s brankárom Petrom Čechom. Vykĺbené rameno lekári napravili už cestou do nemocnice a Terry sa v moskovských Lužnikách vzoprel Manchestru United.
Možno by však pre Londýnčanov bolo lepšie, keby kapitán Chelsea do zápasu nenaskočil. V kľúčovom momente zlyhal. Pošmykol sa a zahodil penaltu, ktorou mohol spečatiť zisk najcennejšej klubovej trofeje. Kým sa z nej radovali hráči súpera, trávnik v moskovskom stánku zmáčal hustý dážď i Terryho slzy.
„Sedí v šatni a nie je schopný slova. Nečakajte ho. Určite nepríde. John je symbolom Chelsea. Keď trpí, bolí to celý klub,“ hovoril po nešťastnom finále novinárom Terryho večný parťák Frank Lampard.
Rozlúčka plná sĺz
Nakoniec sa oba symboly úspechu i znovuzrodenia takmer skrachovanej Chelsea dočkali triumfu v Lige šampiónov. V Mníchove rozosmutnili domácich fanúšikov a ich miláčikov. Bayern zdolali na pokutové kopy.
„Najkrajšia noc v mojom živote. Niečomu takému sa nevyrovná nič na svete,“ radoval sa Terry s ušatou trofejou.
V nasledujúcich sezónach potvrdil hernú kvalitu, povesť problémového hráča (usvedčením z rasistických poznámok na adresu Antona Ferdinanda) i oddanosť modrému dresu. Odohral v ňom 717 zápasov. Získal dovedna 18 trofejí – najviac zo všetkých hráčov Chelsea.
Stal sa najlepšie strieľajúcim obrancom klubu a jeho ikonou. Počas rozlúčky v máji 2017 sa na Stamford Bridge neubránil dojatiu.
„Je to jeden z najťažších dní v mojom živote. Opustiť miesto, kde cítite podporu, nie je ľahké. Chelsea bola mojím domovom a láskou. To sa nezmení, hoci mňa čaká ďalšia kapitola,“ plakal Terry.
Foto: Reuters, Ed Sykes
Srdce bije pre Chelsea
V lete sa vybral na skusy do druholigovej Aston Villy. Hoci mal ponuky od klubov z Premier League, odmietol ich. Nevedel si predstaviť, že by nastúpil proti svojim. Po roku v Birminghame sa jeho kariéra mala ubrať nečakaným smerom.
Prestup do Spartaka Moskva mal byť hotovou vecou. Nakoniec však z neho nebolo nič. Tridsaťsedemročný obranca si povedal – dosť. V rozsiahlom statuse na Instagrame oficiálne potvrdil, že končí.
„Nemyslím si, že som bol najtalentovanejší hráč, vždy som však bol víťaz. Každé ráno som vstal a povedal si, že odovzdám sto percent. Po 23 rokoch plnenia si detského sna o profesionálnom futbalistovi je čas skončiť. Ďakujem všetkým, ktorí sa pre mňa obetovali. Moje srdce bude navždy biť pre Chelsea,“ napísal Terry.