Ten prvýkrát po piatich sezónach prenechal majstrovský primát v najvyššej domácej súťaži Dynamu Kyjev, no v uplynulom ročníku sa boril s omnoho väčšími, mimofutbalovými, problémami. Východ Ukrajiny, kde sa Doneck nachádza, sa zmieta vo vojnovom konflikte. „Určite to bol najťažší ročník počas môjho pôsobenia v klube. Už na začiatku sme nevedeli, do čoho ideme. Jasné bolo len jedno – že nebudeme hrať na vlastnom štadióne Donbas Arena. Domáce zápasy boli vo Ľvove, neustále sme cestovali. Na tréningové podmienky vo Ľvove sme sa nemohli sťažovať, bývali sme v kyjevskom hoteli,“ povedal v rozhovore pre portál aktualne.sk 47-ročný Micheľ (nar. 16. mája 1968).
Akýmsi majákom v rozbúrenom mori je pre Šachtar jeho majiteľ Rinat Achmetov, jeden z najbohatších Ukrajincov. „Myslím si, že najväčším úspechom je, že liga sa vôbec dohrala. Hrivna padla oproti americkému doláru, devalvácia o 150, 200 percent dostala majiteľov do náročnej situácie, legionári sú platení vo valutách. V mnohých tímoch hráči aj deväť mesiacov nevideli výplaty. Achmetov si záväzky plní do bodky. Jeho veľkou túžbou je, aby sa Šachtar vrátil do Donbas Areny,“ pokračoval na aktualne.sk stropkovský rodák.
Okrem Rinata Achmetova je istotou aj lodivod Mircea Lucescu: „Predĺžil kontrakt o ďalšiu sezónu, už roky to takto robí. Má dôveru majiteľa, vyhral dvadsať trofejí, mužstvo bolo v predchádzajúcich piatich ročníkoch ukrajinským majstrom, trikrát sme postúpili zo základnej skupiny Ligy majstrov. Lucescu má výsledky a nie je žiaden dôvod na jeho odvolanie.“
Ľuboš Micheľ popísal, v akom stave je momentálne domovský stánok doneckých futbalistov: „Veľký výbuch nastal údajne vtedy, keď nejaká raketa padla na chemický závod a tlaková vlna poškodila štadión. Keďže konštrukcia je prevažne zo skla, časť vypadla. Už je to opravené a štadión je v pôvodnom stave. Hrať by sa tam dalo, ale garancia bezpečnosti pre súperov zatiaľ neexistuje, z tohto dôvodu by tam žiaden z nich v tejto chvíli nepricestoval.“
Viaceré ligové kluby z oblasti Donecka boli prinútené zrušiť mládežnícke družstvá. „Nejako sme to zvládli. Časť mládeže je v Kyjeve, ďalšia v Poltave. Sú porozhadzovaní po celej Ukrajine, ale mládežnícky systém a práca s mládežou funguje. Uznanie si zaslúžia aj tréneri, tí boli predtým zvyknutí robiť v špičkových podmienkach v tréningovom centre a zrazu musia pracovať v internátnych,“ ozrejmil na aktualne.sk Micheľ.
Bývalý úspešný slovenský arbiter priznal, že dostal ponuku zo západnej Európy: „Mal som možnosť ísť na pozíciu športového riaditeľa. Bola adekvátna postu, na ktorom som v súčasnosti, aj finančne podobná. Nepovažoval by som však za čestné či férové opustiť Šachtar v náročnej situácii. Zmluvu mám do konca tohto kalendárneho roka. Na jeseň sa uvidí, čo ďalej.“