Najmladší kapitán v Česku: Na Baroša som ešte nekričal

„Som víťazný typ a nebojím sa povedať svoj názor. Možno aj preto mi tréneri v Ostrave zverili kapitánsku pásku,“ vraví slovenský stredopoliar Ján Greguš (23).

Ako vnímate, že ste najmladším kapitánom v českej lige a zároveň jediným legionárom, ktorý sa môže touto poctou pochváliť?
Nezaoberám sa tým. Naďalej sa sústreďujem len na svoje výkony a pokyny, ktoré mi dáva tréner. Priznávam však, že je to pre mňa obrovská česť.

Kapitánska páska sa k vám dostala až v priebehu tejto sezóny. Prečo?
Po zranení Václava Svěrkoša sa stal kapitánom Michal Frydrych. Vzhľadom na to, že hrá na kraji obrany, prišli tréneri k záveru, že úloha kapitána bude vhodnejšia pre mňa. Keďže sa pohybujem v strede poľa, mám lepší prehľad o tom, čo sa deje na ihrisku.

Predurčujú vás ku kapitánskej pozícii povahové vlastnosti – rešpekt u spoluhráčov, vodcovská povaha?
Myslím, že áno. Bez toho by to nešlo. Navyše, som víťazný typ, prehry doslova neznášam.

Akým spôsobom šéfujete ostravskej šatni? Zvýšite na spoluhráčov z času na čas hlas?
Snažím sa predovšetkým o to, aby všetko fungovalo na sto percent. Keď vidím, že niečo nie je v poriadku, nebojím sa povedať svoj názor a spoluhráčov usmerniť.

Nakričali ste už aj na hviezdneho Milana Baroša?
To nie (smiech). On to rozhodne nepotrebuje. Je natoľko skúsený, že sám najlepšie vie, čo má robiť. V Ostrave je žijúcou legendou. Keby som však videl, že niečo nerobí správne, nebál by som sa mu dohovoriť.

Ako zapadol bývalý útočník Liverpoolu, Galatasarayu či Lyonu do tímu?
Výborne. V Ostrave ho všetci poznajú. Po príchode mal ešte problémy so zraneniami, no keď sa dostane do formy, bude veľkým prínosom.

Pomáha vám, že ste nosili kapitánsku pásku aj v reprezentačnej dvadsaťjednotke?
Aj v Česku sa ma pýtajú, čím to je, že aj v dvadsaťjednotke a Boltone som bol kapitánom. Možno je to aj tým, že kapitánska páska ma neťaží, necítim sa byť pod väčším tlakom.

Po polovici súťaže patrí Ostrave šiesta priečka. Vládne v klube spokojnosť?
Pred sezónou sme mali najvyššie ambície. Mrzí ma, že najmä posledné dva zápasy s Českými Budějovicami (0:1) a Jabloncom (1:2) nám nevyšli. Prehrali sme napriek tomu, že sme boli lepší ako súper. Najväčšie problémy nám robí zakončenie – v strieľaní gólov sme druhí najhorší v súťaži. Ak by sme túto činnosť zlepšili, hrali by sme o najvyššie priečky. Napriek tomu verím, že si zabezpečíme miestenku do pohárovej Európy.

Odrazili sa lepšie výsledky aj na návštevách, ktoré mala Ostrava v minulosti tradične najvyššie v lige?
Návštevnosť sme mali, paradoxne, lepšiu v minulej sezóne, keď sme hrali o záchranu. Menší počet ľudí chodí na tribúny zrejme aj preto, že chcú vyjadriť nesúhlas s odchodom klubu z Bazalov. Von však s nami chodí toľko fanúšikov, že sa zakaždým cítime, akoby sme hrali doma.

Keď skórujete, Baník zvíťazí. Platí ešte toto pravidlo?
Veru áno. Je však škoda, že som dosiaľ v Ostrave strelil len štyri góly. V tejto sezóne už skórovali takmer všetci, náš najlepší strelec má na konte dva presné zásahy.

V jednej televíznej relácii vás jej tvorcovia predstavili ako mimoriadneho žongléra. Kde ste sa rôzne akrobatické kúsky naučili?
Loptu som mal odmalička nesmierne rád, chodil som s ňou všade. Chcel som sa naučiť niečo nové, zlepšovať sa, a tak sme skúšali s kamarátmi rôzne triky. Niečo sa na mňa nalepilo.

S čím najkurióznejším ste dosiaľ žonglovali?
S ponožkami. Najmenšia bola žuvačka. Na tréningu ju občas s chalanmi vypľujeme a zažonglujeme si. Potom si ju vrátime späť do úst (smiech).

Udivovali ste podobnými trikmi aj spoluhráčov v Boltone, kde ste strávili na hosťovaní minulý rok?
Ale áno. Pred tréningmi alebo po nich ma niektorí spoluhráči sledovali a snažili napodobniť. Na Bolton spomínam len v dobrom. Zázemie, futbalové prostredie, podmienky – všetko bolo výborné.

Na ktorý okamih z pôsobenia v Anglicku najradšej spomínate?
Hneď v prvom zápase s Manchestrom City som strelil gól po strele z obrovskej diaľky. To boli skvelé pocity.

Veríte, že si raz zahráte v jednej z elitných európskych líg?
Je to jeden z mojich cieľov. Keď chce človek v kariére niečo dosiahnuť, musí mať vysoké ambície a najmä drieť. Verím, že môj čas príde a nazriem do jednej z toplíg. Keby som si mohol vybrať, najradšej by som obliekol dres Realu Madrid.

Ktorá z futbalových hviezd je vaším vzorom?
Uprednostňujem stredopoliarov. Súčasnú hviezdu Realu Toniho Kroosa, ale aj jednu z veľkých postáv minulosti Zinedina Zidana. Rád sledujem taktiež výkony Yayu Tourého z Manchestru City. Od každého sa snažím niečo naučiť.

Z mládežníckych kategórií ste boli zvyknutý na reprezentačný dres. Trúfate si naň aj u seniorov?
Záleží len na tom, ako sa mi bude dariť v klube. Ak budem podávať kvalitné výkony, možno príde aj reprezentačná pozvánka, čo by ma potešilo. Predsa len, reprezentácia je jedným z mojich cieľov. Najmä teraz, keď hrajú chalani takmer bez chyby, by som v nej rád nasal víťaznú atmosféru.