MS 1954 mali iba jedného favorita. Päťdesiate roky patrili Maďarom

20.06.2014 09:30
Maďarsko, Brazília
Štvrťfinále MS 1954 medzi Maďarskom a Brazíliou sa skončilo 4:2. Autor:

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok lial... Iný úvod si rozprávka o geniálnom maďarskom tíme z päťdesiatych rokov ani nezaslúži. Mužstvo, ktoré tento svet nikdy nedobylo, sa napriek tomu radí medzi tie najväčšie vo futbalovej histórii. Ak vôbec bolo z tejto planéty.

Písal sa rok 1949, keď sa Európa stále spamätávala z krutej vojny a futbal nebol prvotným predmetom záujmu zbedačenej spoločnosti. V Maďarsku sa do čela národného tímu postavil syn obuvníka, ktorý počas aktívnej kariéry obzvlášť nežiaril, ale ako tréner sa neskôr zapísal do futbalových učebníc nezmazateľných písmom. Gusztáv Sebes začal postupne tvoriť tím, ktorému na celom svete hovorili Aranycsapat.

V tom čase stále iba 43-ročný tréner sa inšpiroval rakúskym Wunderteamom, či talianskou reprezentáciou, ktorá v rokoch 1934 a 1938 vyhrala majstrovstvá sveta. Hráči oboch mužstiev pochádzali z jedného, maximálne dvoch klubov a Sebes si túto myšlienku rýchlo osvojil.

Nahrala mu aj spoločensko-politická situácia, keď sa moci ujali komunisti a v krajine znárodnili futbalové kluby. V Maďarsku dlho predtým muziku tvrdili predovšetkým MTK Budapešť a mestský rival Ferencváros. Zatiaľ čo tých prvých spájali s tajnou políciou ÁVH, populárni “Fradi” boli symbolom pravého krídla a nacionalistických tradícií.

Sebes sa preto obrátil na tretí budapeštiasnky klub. Kispest vzal pod krídla ministerstva obrany, spravil z neho armádny tím a následne premenoval na Honvéd. A tak k Ferencovi Puskásovi a Józsefovi Bozsikovi chtiac-nechtiac narukovali Sándor Kocsis, Zoltán Czibor, László Budai, Gyula Lóránt a brankár Gyula Grosics. Sebes tak sústredil talent na jednom mieste a začal “šiť” víťaznú taktiku.

Seriál: Z histórie MS vo futbale

Pri príležitosti 20. Majstrovstiev sveta vo futbale vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.

Čítajte seriál História MS vo futbale

Futbal, Brazília

Ak sa prvý koncept “totálneho futbalu” prisudzuje Holanďanom zo sedemdesiatych rokov, je to voči zlatým chlapcom z Maďarska viac ako nespravodlivé. Trénerský triumvirát Gusztáv Sebes, Béla Guttmann a Márton Bukovi striktne bazírovali na ofenzívnom rozložení 4–2–4, kde každý musel ovládať hru na všetkých pozíciách. Hráči si teda počas zápasov menili miesta, čo malo za následok nebývalý úspech.

“Keď sme útočili, tak všetci. Rovnako to bolo aj s bránením. Boli sme prototypom totálneho futbalu,” komentoval neskôr éru “Magical Magyars”, ako sa im hovorilo, Puskás.

V rokoch 1950–1956 Maďari zaznamenali 42 výhier, sedem remíz a iba jednu prehru. Tá prišla v tom najnevhodnejšom čase a napíšeme o nej 4. júla, keď bude “sláviť” 60. výročie.

Po dvoch rokoch práce pricestovali dovtedy neporazení Maďari na olympijské hry do Helsínk, aby prvýkrát ukázali celému svetu svoju absolútnu nadvládu. V semifinále si to “odskákali” Švédi (6:0), vo finále zasa Juhoslovania (2:0).

O rok neskôr, 25. novembra 1953 si Puskása a spol. pozvali k priateľskému zápasu Angličania. Dovtedy hrdí a na domácej pôde nezdolaní žiadnym tímom z kontinentálnej Európy. Zápas mal byť potvrdením toho, že práve Angličania, kolíska futbalu, sú najlepším tímom na svete.

V 27. minúte však bolo 1:4 a 105-tisíc divákov neverilo vlastným očiam. Po Hidegkutiho hetriku vyhralo Maďarsko 6:3 a Angličania zrazu pochopili, že futbal vedia hrať aj inde. Tri týždne pred MS 1954 požiadali o odvetu, tentoraz v Budapešti. A s nádejou, že pomstia zahanbujúcu prehru z Londýna. Nakoniec z toho bola ešte väčšia blamáž. Maďari vyhrali 7:1 a uštedrili Angličanom najväčší debakel vôbec.

Sebesovi zverenci tak išli na šampionát do Švajčiarska v úlohe favorita. V B-skupine narazili na Turecko, NSR a Južnú Kóreu. Práve Ázijčanov porazili v úvodnom zápase vysoko 9:0, nasledovali Západní Nemci (8:3) a postup do štvrťfinále, ktoré novinári nazvali bitkou o Bern.

Súperom boli vicemajstri sveta z Brazílie a na stretnutie dvoch ofenzívnych tímov sa tešil celý svet. Namiesto futbalovej exibície však mužstvá ponúkli iba poriadnu “kopanicu”. Maďarsko už v siedmej minúte viedlo 2:0, od toho momentu sa však už iba faulovalo. Po sérii konfliktov nasledovali tri vylúčenia, no Maďari nakoniec aj tak vyhrali 4:2. Zápas mal potom nechutnú dohru ešte aj v útrobách štadióna.

“Myslel som si, že to bude najlepšie stretnutie, aké som kedy videl. Bol som šťastný, keď som sa dozvedel, že ho budem viesť. Netuším, či s dianím na ihrisku mali niečo spoločné politika, alebo náboženstvo, v každom prípade sa hráči chovali ako zvieratá. Bol som znechutený. Dnes by tento zápas nedohralo oveľa viac hráčov,” povedal po dlhých rokoch hlavný arbiter duelu, Angličan Arthur Ellis.

Semifinále proti Uruguaju už bola iná šálka kávy. Obe mužstvá predvádzali atraktívny futbal, úradujúci majstri sveta sa napriek prevahe Maďarov nevzdávali. Stretnutie, do ktorého pre zranenie nezasiahol Puskás, nakoniec dospelo do predĺženia, v ktorom dvomi gólmi rozhodol Sándor Kocsis (4:2pp).

V bernskom finále Maďari opäť narazili na NSR, mužstvo poskladané z amatérov, ktorí nemali doma ani vlastnú súťaž. Zápas považovaný za jednu z najväčších maďarských tráum, sa mohol začať…

O finálovom zápas z MS 1954 napíšeme 4. júla, presne 60 rokov po ňom.

#MS 2014 vo futbale #História MS - seriál
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku