Každá prehra aspoň trochu bolí. A niekedy aj remíza. Slováci stratili historické víťazstvo na šampionáte v posledných sekundách. Otrepané komentátorské klišé vraví: zaplatili daň za neskúsenosť. Možno by som bral, keby proti ním stáli Taliani. Tým by však Nový Zéland takú habaďúru sotva vyparatil. Slovenským súperom bol prinajmenšom rovnako neskúsený tím. Bol zo zápasu ešte rozklepanejší ako oni.
Futbal nemá logiku, hovoril s obľubou klasik. Ale má aj svoje zákonitosti a pravidlá. Slováci príliš skoro začali byť pasívni. Keď mali súpera na lopatkách, nedorazili ho, nevyužili ďalšie šance. V závere neudržali loptu od svojej bránky, hoci im Novozélanďania krátko pred gólom pohrozili…
Záver ponúkol paradoxnú situáciu. Akoby sa jeden jediný zápas skončil tromi výsledkami. Ak by práve vtedy niekto vstúpil do hľadiska, asi by mal z toho galimatiáš. Slováci sa tvárili, akoby prehrali. Novozélanďania oslavovali ako víťazi. A na tabuli svietila realita. Remíza. Žiaľ.