Tam, kde žijú ľadoví draci. Island sa zbláznil do futbalu

Aj napriek nepriazni prírody sa Aron Gunnarsson rozhodol stať sa futbalistom. Odhodlanie kapitána Islandu, ktorý by nemal chýbať v dnešnom súboji proti Nigérii, odráža náročnú cestu historicky najmenšej krajiny na svetovom šampionáte.

Ako v Hre o tróny

Cez leto mohol Gunnarsson v nádhernom prostredí mesta Akureyri zlepšovať svoje futbalové schopnosti. Malo to však háčik. Nakoľko nebol dospelý, mohol hrať len na asfaltovom ihrisku. Aby toho nebolo málo – zima a tma ho na niekoľko mesiacov úplne zahalili.

„Mesto, z ktorého pochádzam, kedysi dávno nazývali miestom, kde žijú ľadoví draci. Ak poznáte Hru o tróny, viete, o čom je reč. Veľmi som chcel byť futbalistom, ale luxus trávnatého ihriska si dopriali len dospelí. Rozhodol som sa, že budem drieť na asfalte,“ začína svoj príbeh pre The Players Tribune.

Jedného dňa prišiel domov s obrovskou ranou. Sklz na asfalte – to veru nebol najlepší nápad. Gunnarsson to vedel a upadal do depresie. Kládol si otázky, či to má zmysel a či mu to niekedy s futbalom vyjde. Odpovede na ne sa mu nepáčili. Nakoniec prišiel zlom.

„Islandská futbalová federácia investovala obrovské peniaze do infraštruktúry. Vybudovala kryté haly s futbalovými ihriskami. Mohli sme hrať celých 24 hodín denne, niečo neuveriteľné. Viackrát ma z nej v našom meste museli vyhodiť. Makal som ako šialenec,“ pokračuje Gunnarsson.

Kabína pripomínala cintorín

V roku 2015 mal už Island 30 klasických futbalových ihrísk, z ktorých sedem bolo krytých a takmer 150 menších s umelou trávou. V tom čase sa už niekoľko rokov opieral o silnú generáciu okolo hráča Cardiffu City.

„V roku 2011 sme sa po prvý raz v histórii dostali na ME do 21 rokov, Veľa z nás bolo neskôr aj v kádri pre kvalifikáciu MS 2014 v Brazílii. Už vtedy však zneli hlasy, že Island nemá veľa kvalitných hráčov. Len som sa pousmial a povedal som si: máme 330-tisíc obyvateľov, my nemáme veľa hráčov.“

Podceňované mužstvo z ľadového ostrova to napokon dotiahlo ďaleko. Vďaka prepracovanej defenzíve trénera Larsa Lagerbäcka čelilo v baráži Chorvátom. Po sľubnej bezgólovej remíze Islanďania padli v Záhrebe po prehre 0:2.

„V kabíne to vyzeralo ako na cintoríne. Niekto však zahlásil: Nuž… tak poďme na majstrovstvá Európy. Neviem, kto to bol, ale v tej chvíli mi napadlo, že má pravdu. Musíme sa posunúť ďalej,“ priznáva Gunnarsson.

Foto: Reuters, CHRISTIAN HARTMANN

futbal ms island Aron Gunnarsson po remíze Islandu s Argentínou na MS v Rusku.

Ničoho sa neboja

Islandu sa to podarilo. O dva roky vstupoval do šampionátu proti Portugalsku. Experti sa pýtali, koľko gólov strelí trpaslíkovi Cristiano Ronaldo. Dva? Hetrik?

Nedal ani jeden. A Island sa remízou 1:1 odrazil až do vyraďovacej fázy, kde v osemfinále šokujúco vyradil Anglicko.

„Bolo mi Angličanov ľúto. Boli pod obrovským tlakom, robili základné chyby a vďaka nim sme zdolali hrdinov, ktorých sme sledovali v prenosoch Premier League. Bol to moment, keď sa celý Island zbláznil do futbalu,“ opisuje.

Mužstvo okolo kapitána Gunnarsona však nezostalo stáť na mieste. Už na ME skautovalo svojich potenciálnych súperov v kvalifikácii na prebiehajúci šampionát v Rusku. To je podľa 29-ročného stredopoliara jedným z poznávacích znakov islandskej reprezentácie.

„Načo by sme sa pokúšali hrať ako Barcelona? Boli by sme len zlou kópiou. Taký Island nikdy nebol. Nehrá krásny futbal, nemá technických hráčov. Čo nás však symbolizuje, je jednota, sila a nebojácnosť. Chcete s nami súperiť? Nemyslím si,“ uzatvára Gunnarsson.