Vyexpedovaný futbal

Zajtra sa stretnú s Gibraltárom na neutrálnej pôde a ak motyka nevystrelí, zvíťazia aj tretí raz – vonku.

Takú bizarnú bilanciu nemá nik v Európe. A možno ani vo svete. Lepší slovenský futbal sme už takisto vyexpedovali za hranice.

Reprezentanti hrajú doma čoraz menej. Za tri uplynulé roky nastúpili len na dva prípravné zápasy! Nečudo, že potom nezvládajú ani kvalifikačné súboje. S fanúšikmi sa nestretávajú. Ich vzťah odumiera. Reprezentácii chýba široká podpora i sympatie. Inovácia možno zasiahne inú starú pravdu. Všade dobre, doma najhoršie.

Poliaci domrvili v poslednom čase skoro všetko, na čo siahli. Ale stretnutie s neatraktívnym súperom sledoval plný štadión.

O takej návšteve môžu ich premožitelia snívať. Kozák zažil na lavičke šiesty zápas, ale len jeden doma. Aj to v žilinskom hľadisku sedelo viac súperových divákov… Chýba lepšia hra a výsledky. Zahrať si so Slovákmi a ešte v ich prostredí nikoho neláka. Vyberať si nemôžu, berú, čo príde.

Súboj s gibraltárskými amatérmi bude odfajknutá povinnosť. Je sviatkom najmä pre súpera. Väčšina slovenských futbalistov, ktorá v ňom nastúpi, si v najbližšej kvalifikácii beztak príliš nezakope a sotva sa v ňom niečo podučí. Ale možno to bol len prezieravý ťah vyhrabať ešte tím, s ktorým si vylepšíme zlú ročnú bilanciu.

Len výkonmi a výsledkami ako vo Vroclave či predtým v Zenici zvýši slovenský futbal svoj devalvovaný kurz a upúta silných. Potom bude azda ešte aj pod Tatrami platiť – môj dom, môj hrad.