Rozhodca Diňa: Za Laurinca to bola jedna veľká mafia

„Bol ústretový, pričom mi však odporučil, aby som sa obrátil na kompetentných v rámci Bratislavského futbalového zväzu,“ povedal pre časopis .týždeň Žaťko, ktorý v marci 2010 zverejnil podozrenia z kšeftovania s benzínom na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov, napokon odišiel z rezortu vnútra, momentálne žije z výsluhového dôchodku a pôsobí ako futbalový arbiter.

„Áno, trikrát,“ odpovedal Žaťko na otázku spomenutého periodika, či mu už niekto ponúkol úplatok. „Je len na vás, či sa stanete súčasťou systému, alebo sa hneď na začiatku postavíte na odpor. Výsledky niektorých dôležitých zápasov sa s rozhodcami dohadujú vždy v stredu. Víkendové zápasy sú potom často len divadlo.“ Žaťko sa neobrátil na políciu, lebo to považuje za zbytočné: „Robil som dvadsaťdva rokov policajta. Čo by som im povedal? Že som našiel na stole peniaze, o ktorých moji kolegovia neskôr tvrdili, že je to za cestu? Alebo, že mi dal niekto nasilu do ruky peniaze, keď som vychádzal zo sprchy?“

Žaťko špecifikoval, že rozhodcovia si delia úplatky v pomere 40:20:20:20. Najviac vraj ide hlavnému, zvyšok čiarovým a delegátovi, ktorý musí zakryť zmanipulovaný zápas svojím hodnotením. „Niekedy zoberú peniaze aj od oboch klubov a po zápase zo seba urobia džentlmenov – porazenému peniaze vrátia,“ uviedol Žaťko, podľa ktorého suma za ovplyvnenie kľúčového zápasu napríklad o postup zo štvrtej do tretej ligy môže byť až 4000 eur. Niektoré kluby si údajne vedia vybaviť, kto im bude pískať konkrétny duel: „Pozrite si stránku Bratislavského futbalového zväzu, koľko je tam zmien. V pondelok sa zapíše na zápas rozhodca, no v piatok je to často už inak.“

Peter Kovařík z Úradu boja proti korupcii vyhlásil: „Čím idete vyššie, tým sú tie vzťahy užšie a viac naviazané na seba. Tí ľudia si už nepotrebujú telefonovať, čo a ako idú vybaviť. Oni už väčšinou majú dohodnuté svoje postupy, pričom korupcia sa väčšinou prevalí až vtedy, keď pretečie pohár trpezlivosti – buď sa niekto nahnevá alebo sa cíti poškodený.“ K využitiu inštancie agentov povedal: „Z civila vieme spraviť sprostredkovateľa odovzdania úplatku, urobiť však agenta z rozhodcu alebo z niekoho zvnútra systému je takmer nemožné. Stále to skúšame, ale je to ťažké.“

V marci 2007 prepukla korupčná kauza vtedajšieho generálneho sekretára SFZ Vladimíra Wänkeho, ktorého odsúdili na tri roky a štyri mesiace. „Verejnosť ho vníma ako korupčníka a lotra, pre veľa ľudí vo futbale je však hrdinom, pretože nestiahol so sebou aj ostatných. Funkcionár Močenka, ktorý ho udal, je, naopak, pre mnohých na zväze za bastarda a hajzla,“ uviedol Žaťko.

Už len bývalý rozhodca Marián Diňa, ktorý v minulosti poukázal na podplácanie a manipulácie s výsledkami, k prípadu Wänke pre .týždeň vyhlásil: „Všetci vedeli, že bral úplatky od každého, len to nikto nechcel povedať. Na zväze mal takú vázu, kam sa hádzali peniaze. Keď som s ním v televízii diskutoval o futbale, tvrdil, že v živote nič nezobral. Po odchode zo štúdia mi povedal, že na východe je najlepšie slnko, pretože tam vychádza.“ Diňa v roku 2006 ako prvý z arbitrov verejne prehovoril o korupcii: „Športoví novinári sa mi smiali, že som blázon, že ma niekto zabije. Pýtali sa, či mi nehrabe.“

Diňa, ktorý priznal, že ako rozhodca zobral úplatky minimálne v hodnote 200 000 vtedajších korún, si nerobí ilúzie, že pomery sa medzičasom zmenili: „Povedal by som, že korupcia je ešte väčšia. Len peniaze sa odovzdávajú inak. Pokiaľ viem, tak funkcionári ich hádžu rozhodcom do schránky na dome. Po kauze Wänke sa to trochu zmenilo, niektorí funkcionári postupne odchádzajú. Za Laurinca to bola jedna veľká mafia, ktorá sa delila. Verím, že nové vedenie zväzu s tým niečo urobí. Myslím si, že to bude trvať minimálne desať rokov.“

Prezident SFZ Kováčik skonštatoval: „Klamali by sme sami seba, ak by sme tvrdili, že korupcia vo futbale neexistuje. Nechcem však do tejto diskusie vnášať klebety alebo krčmové reči. Vždy potrebujem konkrétne dôkazy.“