Brankár lídra nemeckej súťaže Bayeru Leverkusen Lukáš Hradecký (34) však vyrástol vo Fínsku, s ktorým ho čaká bitka o majstrovstvá Európy.
„Už sa teším na leto. Prídem do Bratislavy k babkám, dáme si pivko a podebatujeme,“ vraví kapitán najlepšieho tímu Bundesligy.
Máte momentálne viac žiadostí o rozhovor?
Veru, v poslednej dobe je rozhovorov poriadne veľa. Niektoré odmietam, lebo nestíham. Ale s vami som sa už bavil v minulosti a rád sa zlepšujem v rôznych veciach. Tak nech nejdem k starým rodičom s biednou slovenčinou. (úsmev) Navyše sa mi viac ozývajú aj novinári z Fínska.
To je prekvapenie?
Áno, príjemné. Futbal nie je u nás najpopulárnejší šport.
Je Bratislava v lete príjemnejšia ako Turku, kde ste vyrastali?
Leto vo Fínsku je fajn. Nie je tam tak teplo, ale všade je plno vody. Niekedy je v Bratislave alebo tu v Düsseldorfe príliš horúco.
Je horúco aj v kabíne Bayeru kvôli aktuálnym výsledkom?
To vôbec nie. Nepripúšťam si to. Keď sa občas pozriem na tabuľku, neverím vlastným očiam. Skôr o tom vtipkujeme. Neriešime, ako hrajú Bayern a ďalší súperi. Máme sa v tíme radi, sme skvelá partia.
Čím to je?
Trénerom Xabim Alonsom. Je to džentlmen. So všetkými komunikuje, s každým má čistý stôl. Nevidím v tíme nahnevané tváre. Všetci sú spokojní – kľúčoví hráči a aj tí, ktorí hrajú menej.
Ovláda nemčinu, angličtinu aj španielčinu. Ak posiela do bránky môjho náhradníka, príde za mnou a vysvetlí mi to. Cíti sa ako jeden z nás. Občas s nami hrá bago či kope štandardky.
Aj gól vám už dal?
Áno a veľa, ale to tam nedávajte. (smiech)
Čítajte viac Leverkusen kráča pevným krokom za titulom. Aj vďaka famóznym výkonom dvoch Čechov
Ako vnímate, keď sa takýto hráč s vami baví na rovinu a nepovyšuje sa?
Musím ho pochváliť. Poznal som trénerov, ktorí si mysleli, že sú lepší a dôležitejší ako hráči. U Xabiho to nehrozí. Ja s ním veľa nedebatujem, lebo som brankár.
Ak si však stredopoliar a radí ti taký hráč, musíš jeho informácie hltať. Viem si predstaviť, ako veľa to pre mojich spoluhráčov v poli znamená.
Keď ste zdolali Bayern 3:0, zavolali ste ho na ďakovačku s fanúšikmi, je to tak?
Skôr to tak vyplynulo, chceli ho fanúšikovia. Tak som ako kapitán ukázal na lavičku a Xabi vzal celý realizačný tím. Sme v tom všetci.
Nemali ste problém zaspať po takom veľkom víťazstve?
Dám si dve-tri pivká a spím, v pohode. (úsmev) Nie som fyzicky unavený, nebehám. Nikdy sa mi nechcelo, preto som brankár. Navyše, Bayern ani nevystrelil na bránku, takže som nemal robotu. Je to skôr nápor na psychiku. Keď sa však darí, ide to.
Pri prestupe v roku 2018 z Frankfurtu do Leverkusenu ste predpovedali, že dosiahnete v drese Bayeru veľké veci. Predvlani tretie miesto v Bundeslige, teraz titul na dosah. Zdá sa, že to boli prorocké slová…
Želal som si, aby to prišlo skôr. Máme najlepší tím aj trénera, bola by škoda, keby sme to už nedotiahli. Verím tomu viac a viac. Dúfam, že desaťbodový náskok neprehajdákame. Neviem však čo by som povedal, keby nám to nevyšlo na titul. Sme silní na ihrisku aj mentálne.
Vo štvrtok vás čaká baráž o postup na majstrovstvá Európy – najskôr proti Walesu a v prípade postupu s víťazom zápasu Poľsko – Estónsko. Ste nervózny?
Teším sa na národný tím. Nebude to ľahké. Sme outsideri. Už dostať sa do baráže je pre Fínsko úspech. Môžeme hrať s pokojom a vedomím, že nemáme čo stratiť. Môžeme len získať. Ak by sme postúpili, bolo by to špeciálne.
Pretože sa Euro 2024 hrá v Nemecku?
Áno, dá sa povedať, že Nemecko je môj tretí domov – s Fínskom a Slovenskom. Splnil by som si sen. Mám obrovskú motiváciu.
Čítajte viac Moravčík: Keď si predstavím, čo som mohol mať... Sprostý som bol! Čavriča čaká 40 rokov života, zamyslime sa a nelámme nad ním palicu
V Düsseldorfe odohrajú jeden duel aj slovenskí reprezentanti. Sledujete ich výkony?
Jasné, debatujem o tom s bratmi aj s otcom. Kedysi sme boli v Dánsku spoločne s Hecom Dúbravkom. Občas sa nejaký hráč objaví aj v Bundeslige, hoci teraz je tu len Matúš Bero v Bochume.
Išli ste cestou zahraničného trénera, postúpili ste hladko ďalej. Môžem povedať, že kvalifikácie sú veľmi ťažké, ale tím okolo trénera Francesca Calzonu odviedol dobrú prácu. Budem chlapcom držať palce.
Aj na majstrovstvách sveta v hokeji?
S futbalom sme spravili za posledných 5–6 rokov veľký progres, ale na hokej sa nechytáme. Stále je to vo Fínsku šport číslo jeden. Majstrovstvá sveta sú pre mňa vždy dilemou.
Prečo?
Neviem sa rozhodnúť, komu fandiť. Som Fín, ale miloval som slovenských hokejistov. S bratmi sme sa v byte hrávali na Petra Bondru, Žiga Pállfyho, Ľubomíra Višňovského.
Aj Fíni mali skvelých hokejistov.
Mne však k srdcu prirástli skôr slovenskí. Boli veľmi šikovní a ukazovali aj patričné srdiečko.
Martin Dúbravka zvykne hovoriť, že sa brankárske remeslo poriadne zmenilo. Súhlasíte?
Stále je princíp rovnaký – chytáte loptu, aby nešla do bránky. Bez nôh a rozohrávky sa však už momentálne nepohnete. Začalo sa to Manuelom Neuerom.
Iste aj Gianluigi Buffon alebo Iker Casillas vedeli pracovať s nohami, ale Neuer a jeho generácia to posunuli na úplne iný level.
Mladí brankári už majú tréningy uspôsobené tak, aby rozvíjali aj kopaciu techniku. My sme to nezažili, ale aj starý pes sa naučí nový kúsok. Najmä, ak chcete chytať v elitnej súťaži.
Máte 34 rokov, čo pre brankára nie je vysoký vek. Viete si predstaviť, že by ste z Leverkusenu spravili po zisku titulu ešte jeden veľký prestup?
Ťažká otázka. Mám priateľku z Nemecka, v januári som sa stal otcom. Musel by som nad tým veľmi premýšľať. Nikdy nehovor nikdy, ale viem si predstaviť aj koniec kariéry v Leverkusene.
Čítajte viac Futbalista roka: Lobotka ušiel všetkým. Je kráľom číslo 15
Medzi fanúšikmi ste veľmi obľúbený. Kto dáva viac podpisov – vy alebo Xabi Alonso?
Určite tréner, vidieť to, keď pristávame na letisku. Sú tam davy ľudí a ja sa vtedy ani nezapotím. Ľudia nás čakajú aj pred tréningovým centrom. Nebývalo to tak vždy. Cítiť, že sa blíži veľký úspech.
Ako mladík ste pôsobili aj v akadémii Manchestru United. Neťahá vás to na Britské ostrovy?
Áno, to sa vo veľkom rozoberá, vtedy tam bol aj tréner Alex Ferguson. Keby prišiel za mnou a povedal, že mám zostať, asi by sa mi roztriasli kolená ako na rande a súhlasil by som. Zvážil som si však, že byť tretím brankárom v mladom veku mi nepomôže.
Mal som talent, ale potreboval som chytať. Som rád, že som šiel do Dánska a zbieral zápasy a skúsenosti tam. Teraz ma Premier League neláka, skôr Španielsko.
Nemal som vážne zranenia, brankár zreje trochu neskôr, takže mám pred sebou ešte niekoľko sezón. Rád by som si raz zahral aj s bratom v jednom tíme.
Váš brat Matej prestúpil v zime do Skalice…
Aj Slovensko pripadá do úvahy, prečo nie? Maťovi sa celkom dobre darí. Verím, že sa Skalica udrží v lige, majú to dobre rozbehnuté. Možno tam prerazí a pôjde vyššie. Mne sa Slovensko ako krajina veľmi páči, hoci má svoje muchy, viem si predstaviť jednu-dve sezóny v slovenskej lige.
Spomenuli ste negatívne stránky Slovenska. Čo vás najviac vyrušuje?
Každá krajina má svoje negatíva, aj Fínsko. Sledujem slovenskú politiku, niektoré vyjadrenia a postoje sú nešťastné. Nerád by som sa v tom vŕtal. Viaceré informácie mám aj od otca a toho niektoré veci poriadne hnevajú. Keď sa o tom bavíme, chytá nervy.
Ťažko sa mi to hodnotí, lebo chodím na Slovensko viac-menej na prázdniny. Vidím babky, dám si pivko, užívam si teplé počasie. Vychutnávam si skôr pozitívne veci – ľudové tradície, Vysoké Tatry, rodnú Bratislavu – a potom nad negatívami trochu privieram oči.
