Najprv šesť rokov pôsobil v chorvátskych tímoch (Hajduk Split, Zadar), teraz už vyše šesť rokov nastupuje v slovenských (Dunajská Streda, Slovan, Senica, Sereď). Medzitým tri roky strávil v ukrajinskom Simferopole.
V dunajskostredskom DAC si pripísal rovnú stovku ligových štartov, získal honor kapitána a keď opustil Žitný ostrov, tešil sa z dvoch titulov v Slovane.
Chorvátsky futbalový bojovník Marin Ljubičič (33) sa po piatkovom zápase Rusko – Slovensko už teší na pondelkový súboj Chorvátsko – Slovensko.
V septembri chýbal v Bratislave Chorvátom Luka Modrič. Teraz sa vrátil do mužstva. Čo to pre tím znamená?
Všetko. Luka je líder, dlhé roky najlepší hráč, posúva mužstvo dopredu. Je výborné, že je opäť zdravotne v poriadku.
Platí, že keď hrá Modrič, stúpa sila tímu?
Nepochybne, jeho prítomnosť v reprezentácii má stále veľký význam. Budeme lepší, silnejší ako v septembrových stretnutiach. Ale ak beriem len futbalové kritériá, nie zasa o veľa, rozdiel nebude príliš dramatický. Máme totiž veľa šikovných futbalistov, široký káder, nové talenty…
Svedčí o tom aj fakt, že v septembri sme aj bez Modriča vyhrali dôležité zápasy so Slovenskom i Slovinskom, na ruskej pôde sme vybojovali bezgólovú remízu a ani v jednom z týchto zápasov sme neinkasovali.
Boli ste sa pozrieť na septembrový zápas Chorvátov na bratislavskom Tehelnom poli?
Nebol som v hľadisku, ale, samozrejme, sledoval som ho v televízii. Bol to dobrý, tvrdý, náročný zápas, aj Slováci mali svoje šance. Ale vyhrali sme zaslúžene. A Brozovičov rozhodujúci gól v závere bol parádny.
V pondelok sa bude hrať odveta v Osijeku. Prečo práve tam, aké je tam prostredie?
Pekné, futbalové, verím, že bude búrlivá atmosféra. Chorvátsky zväz má takúto filozofiu, točí dejiská zápasov, národný tím hráva v rôznych mestách, nielen v Záhrebe, ale aj v Rijeke, Splite, Osijeku… Tam všade sme už v tomto roku hrali a v Osijeku nás ešte zápas čaká.
Čítajte viac Katar im uniká. Slováci spálili šance a prehrali s Ruskom
Váš tip?
Predpokladám, že v Osijeku bude plný štadión a verím, že Chorváti zápas zvládnu. Z najbližších dvoch stretnutí, s Cyprom a Slovenskom, potrebujeme šesť bodov, aby sme si otvorili cestu na svetový šampionát. Je to v našich silách.
Poznáte sa osobne s hráčmi, ktorí sú v chorvátskej reprezentácii?
S väčšinou. Zo staršej generácie v podstate so všetkými. Hrávali sme spolu v mládežníckych reprezentačných výberoch, v sedemnástke, devätnástke, dvadsaťjednotke…
Napríklad s Ivanom Perišičom som bol spoluhráč aj v Hajduku… Ale odvtedy už ubehlo veľa sezón. Ešte stále sú rozhodujúcimi mužmi v národnom tíme, ale už to nebude trvať dlho a postupne prepustia miesta mladým futbalistom, tých je vo výbere čoraz viac.
Čítajte viac Favoriti v slovenskej skupine nezaváhali. Presadil sa aj Šporar
Po odchode zo Slovana ste chvíľu pôsobili v Senici a na jeseň ste sa stali posilou Serede. Ste spokojný v novom prostredí?
Sereď je menší, špecifický, skoro rodinný klub, všetko je v pohode, cítim sa tu dobre. K úplnej spokojnosti nám chýba zatiaľ trochu viac bodov.
Ale uplynulý víkend sme vyhrali, takže nálada sa zlepšila. Ešte nám zostalo do konca jesennej časti deväť kôl, pokúsime sa nazbierať čo najviac bodov a posunúť sa aj v tabuľke vyššie. Máme dobré mužstvo a to by sa malo aj výraznejšie prejaviť.
So Sereďou máte zmluvu len do konca roka. Čo potom?
Uvidíme, zatiaľ ďalej neuvažujem. Ešte deväť stretnutí a potom to budem riešiť. Rozhodnem sa podľa toho, ako sa mi bude dariť, aký bude môj zdravotný stav, čo povedia v klube… Na Slovensku som už dlho a cítim sa tu ako doma.