„Denne na sebe tvrdo pracujem. Keď príde šanca, chcem dokázať, že si ju naozaj zaslúžim,“ vraví šikovný stredopoliar, ktorý má v rodnom liste rok narodenia 2002.
Viete vymenovať pár hráčov, ktorí si v tom období obliekali červený dres?
Paul Scholes, bratia Nevilleovci, Nicky Butt, tuším tam ešte bol aj Davd Beckham.
Bola to jeho posledná sezóna, potom odišiel do Realu Madrid…
Mám celkom prehľad. Kapitánom bol Roy Keane – tuším až do roku 2005. Som súčasťou klubu, často sa hovorí o jeho histórii – pre nás je to akási biblia. V akadémii nás viaže k týmto hráčom silné puto, mnohí z nich si v United prešli viacerými kategóriami. V útrobách klubu to nimi stále dýcha.
Keď dnes v Manchestri poviete, že vy ste ten mladý muž, ktorý je kapitánom osemnástka, aké sú reakcie?
Zatiaľ nie som žiadna hviezda. Ale United často uverejňujú na sociálnych sieťach príspevky súvisiace s juniorským tímom, mnohí o mne už vedia. Ale že by ma ľudia spoznávali na ulici, to zatiaľ nie.
Kapitánska páska na Old Trafforde je asi veľký záväzok…
Samozrejme, prináša tlak i mnoho povinností. Nikto mi o nich nehovoril, no aj tak viem, že si ich musím plniť. Mužstvo, to sú vlastne aj moji chlapci, musím byť ich vzorom a lídrom. Tréneri mi veria, chcem im to vrátiť.
Od desiatich rokov ste si vyskúšali akadémie Celticu, St. Ettiéne, Arsenalu, Liverpoolu alebo Chelsea. V čom je Manchester United iný?
V prvom rade: všade to fungovalo na sto percent. Kam som prišiel, tam som otváral oči. Ale len v jednom klube som zažil pocit vrúcneho prijatia, teplý domov – United boli pre mňa od začiatku ako rodina. Ihneď som pochopil, že toto je klub, kde chcem hrať. Otcovi sa páčila najviac Chelsea, aj tam bolo super, no nebola to prvá láska.
Mohli ste si vyberať?
Mal som tú možnosť. Zmluvu mi ponúkali prakticky všetky kluby, v ktorých som bol – sedem z Anglicka. Dokonca aj Manchester City.
Ktorý posledné roky dominuje v Premier League…
Ale keď sa pozriete na históriu United, pochopíte, kde dávajú najväčšiu šancu mladým. Generácia z prelomu tisícročia je toho príkladom.
Mimochodom, cítiť rivalitu medzi klubmi aj v juniorských zápasoch?
O tom nepochybujte (úsmev). Takto nás vychovávajú – už štrnásťroční chlapci vedia, kto je náš najväčší nepriateľ. Tento rok som odohral už štyri takéto zápasy, intenzita v súbojoch je úplne iná. Kontakt mimo súboja nie je nič neobvyklé. Aj na poriadnu strkanicu už došlo. Obzvlášť proti Liverpoolu to je divoké. Ja som však kapitán, som tam aj na to, aby som takéto vášne krotil.
Stretávate sa aj s hráčmi súčasného áčka?
V tejto sezóne oveľa menej. Vytvárame akési bubliny, naša osemnástka je v jednej s rezervným tímom United, áčko má vlastnú. Každý vie, že ak sa niečo stane hráčovi z akadémie, nič sa neudeje, vírus medzi seniormi by však bol obrovský problém. Napriek tomu neraz s hviezdami trénujem. Napríklad pred pár dňami som premiérovo odohral krátky modelovaný zápas s Paulom Pogbom, s Edinsonom Cavanim, Nemanjom Matičom a inými som mal tú česť už niekoľkokrát.
Kto na vás spravil najlepší dojem?
Lepšie by vyznelo, ak by som spomenul nejakú veľkú hviezdu, ale poviem iné meno – Brandon Williams. Je to chalan, ktorý vzišiel spomedzi nás z akadémie a presadil sa. Poznám ho od štrnástich – nikdy ho nevyzdvihovali, nehovorili o ňom, že bude ďalšou superstar. Je skromný, vždy tvrdo pracoval a nakoniec prišla odmena. Mám rád takéto príbehy.
A z hviezd sa vám kto ako prvý prihovoril?
Asi Marcus Rashford. Jeho cesta na vrchol tiež viedla cez akadémiu. Možno aj preto má k nám blízko.
Na vašom Instagrame však nesvieti žiadna spoločná fotografia s veľkým menom…
Možno to vyznie zvláštne, ale keď sa denne s nimi stretávate, obrázok vám nie je až taký vzácny. Môže sa stať, že v pondelok sa s niekým odfotím a v piatok nastúpime spoločne za jeden tím.
Snažia sa vám veteráni radiť?
Sú milí, žiadne hviezdne maniere. Prídu, podajú ruku, pozdravia, prehodia slovo. Žiadne náznaky, že by sme v budúcnosti mohli ohroziť ich pozíciu. Vedia, čo futbal obnáša.
Nemanja Matič hrával pár sezón za Košice. Spomínali ste mu, že ste vyrástli v neďalekom Vranove?
Paradoxne, s ním som sa osobne ešte nezhováral. Ale keď bude príležitosť, poviem mu to ako prvé (úsmev).
Registruje vás tréner Ole Gunnar Solskjaer?
Okrem toho, že má dosť ľudí na to, aby mu podávali informácie, sleduje nás neraz aj osobne. Keď prídem do tréningového centra, pozdraví ma krstným menom. Má jednoducho prehľad.
Celý život ho sprevádza prezývka muž s detskou tvárou. Vie sa aj nahnevať?
V šatni som ho ešte nezažil. Mám s ním skôr pozitívne skúsenosti. Je to výborný tréner. Napokon, United sú aktuálne druhí. V obrovskej konkurencii v Premier League to vôbec nie je zlé.
Šesť duelov ste odohrali aj za rezervu. Znamená to, že do áčka máte už iba na skok?
Nezaoberám sa tým, či a kedy sa to stane. Každý deň pracujem na tom, aby som bol lepším hráčom – to je v mojom prípade najdôležitejšie. Keď príde šanca, chcem dokázať, že si ju naozaj zaslúžim.
Hokejisti vravia, že legionári to majú v cudzine ťažšie – že musia viac ukázať ako domáci. Platí to aj na ostrovoch?
Určite. Ak by som bol rovnako dobrým futbalistom ako domáci hráči, načo by do mňa investovali? Platili letenky, ubytovanie, presuny. Avšak ja sa vnímam už ako miestny – prešiel som si viacerými kategóriami, poznám všetkých trénerov, ľudí, čo sa o nás starajú až po upratovačky.
V akadémiách sa premlelo veľa mladých Slovákov, do veľkého futbalu sa ich nakoniec mnoho nedostalo. Výnimkou sú azda len Vladimír Weiss ml. či Miroslav Stoch. Čo rozhoduje o úspechu?
Viem vám povedať len to, čo urobím ja: v Manchestri sa chcem v prvom rade zlepšovať a budem to robiť dovtedy, kým to bude mať zmysel. Ak zistím, že by som potreboval niečo iné, spravím to, čo bude pre mňa najlepšie. Či už o rok hosťovanie alebo o dva nejaký prestup.
Rozprávate sa o tom s klubom?
Zatiaľ nie. V Manchestri je možné, že vás o mesiac povolajú do áčka alebo medzi sezónami na letnú prípravu. Už len skúsenosť byť s tímom – hoci aj na tribúne – by bola na nezaplatenie.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Pred pol deviatou som už v akadémii, nasleduje rozcvička v interiéri a potom dve hodiny na ihrisku. Potom posilňovňa. V pondelok a v stredu mám poobede školu. Domáci hráči študujú biznis, ja angličtinu. Podľa pravidiel Premier League musím dosiahnuť istú úroveň jazyka a tak mám často písomky.
Kde bývate?
V mestskej časti Manchestru – asi desať minút cesty od tréningového centra. Tak, aby som nemusel veľa cestovať. Bývam s českým brankárom Mastným v hosťovskej rodine.
Jazdíte autom?
Zatiaľ nie. Zvažoval som vodičský preukaz, ale kvôli pandémii to je zložité. Tak ako na Slovensku. Nechcem nič riskovať, prípadná dvojtýždňová karanténa by bola pre mňa nepríjemná.
Stoch si kedysi – ešte ako hráč rezervy Chelsea – kúpil Volkswagen Golf a v garáži parkoval vedľa Bentley Didiera Drogbu. Je predstava luxusného auta pre mladého futbalistu motivujúca?
Keď to človek vidí každý deň, nedá sa to prehliadnuť. Netvrdím, že to mám v hlave, ale zistenie, že sa to dá, je celkom fajn.
Sleduje klub aj váš mimofutbalový život?
Samozrejme, neustále nám vytvára program. Futbalista je tiež človek a jeho mentálne zdravie je kľúčové. Nijako nám však nebráni, aby sme si užívali. Napokon, ani sa to nedá. Kto chce, cestu si nájde. Ale ak by sa niečo stalo, určite by si hráča zavolali na koberec. Manchester je veľký klub a značka, mnoho magazínov by pokojne uverejnilo štipľavú story aj s – na prvý pohľad – nepodstatným hráčom z juniorky.
Ako vás v tomto smere vzdelávajú?
Počas predsezónnej prípravy máme prednášky o sociálnych sieťach, stávkovaní, o drogách a iných návykových látkach. Ale aj to, ako sa prezentovať pred kamerou a médiami. Odporúčajú nám, aby sme neuverejňovali komentáre, ktoré by mohli poškodiť klub. Je to jednoducho tak, že všetko, čo sa stane nám, ide aj na vrub United. Sme jeho zrkadlo.
Veľký seniorský futbal so sebou prináša aj obrovský záujem – fanúšikov aj médií. Dá sa na to pripraviť?
V klube máme psychológa, ktorý s nami prechádza rôzne situácie. Je to akási mediálna výchova, učí nás, ako reagovať pod tlakom. Napríklad ako odpovedať na ostrú a konfliktnú otázku.
David Beckham prakticky celú kariéru neschádzal z očí verejnosti. Bavilo by vás to?
Zatiaľ neviem, čo to obnáša, predstavujem si však, že záujem môže byť občas príjemný. Každý však chce svoje súkromie a viesť vlastný život bez kamier.