Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
Patrí medzi spolutvorcov projektu finálového turnaja majstrovstiev Európy 2020 v dvanástich krajinách súčasne. Do začiatku šampionátu, na ktorom si vybojovalo účasť medzi 24 tímami aj Slovensko, zostáva presne 100 dní. Mal sa uskutočniť už vlani. Neustupujúca pandémia stále vyvolávala mnohé otázniky.
Najskôr základná otázka: nemáte nijaké pochybnosti, že sa turnaj o 100 dní začne?
Kto vám dá dnes stopercentné garancie? Je ťažké úplne jednoznačne odpovedať na túto otázku v súčasnej komplikovanej situácii. Ale verím, že šampionát sa uskutoční.
Zápasy sú naplánované vo všetkých kútoch Európy. Je takáto podoba turnaja teraz reálna?
Prioritou zostáva pôvodný plán A. To znamená, že sa turnaj uskutoční v dvanástich krajinách. To bola naša idea, keď sme tento formát schvaľovali a aj vyberali mestá, kde sa bude hrať.
Otvorenou otázkou zostáva, či budú zápasy s divákmi v hľadisku, aspoň v nejakom limitovanom množstve, alebo úplne bez nich.
Všetky zainteresované krajiny, všetky mestá vynaložili nemalé úsilie, urobili rôzne opatrenia, vybudovali infraštruktúru, takže nie je jednoduché, aby teraz UEFA niekomu povedala, že u vás zápasy nebudú, lebo to komplikuje situáciu. Ale v tejto chvíli ťažko čokoľvek prejudikovať.
V každej krajine vládne iná situácia, uplatňujú sa iné opatrenia, niektoré stretnutia Ligy majstrov sa museli nedávno odohrať na neutrálnej pôde…
To sú pomery, na ktoré prvý doplatil Slovan ešte vlani v lete, keď neodohral zápas na Faerských ostrovoch. UEFA musela ustúpiť predpisom krajiny. Je zbytočné vravieť, či z dvanástich hostiteľských krajín sedem alebo desať spĺňa kritériá.
Situácia sa mení zo dňa na deň nielen u nás, ale v celej Európe. Preto sú mnohé veci len v rovine špekulácií. Dá sa však povedať, že sa robí všetko pre to, aby sa zvládol plán A, v horšom prípade plán B, to znamená rovnaký formát – s obmedzením účasti divákov.
Myslíte si, že je šanca, aby diváci zaplnili hľadiská štadiónov?
Ak by sa neobjavili nové mutácie vírusov, Európa by možno mala situáciu už pod kontrolou. Teraz si neviem predstaviť, aj keby sa hneď uvoľnili opatrenia, že sa budú presúvať masy fanúšikov krížom-krážom po celom kontinente, ako sme na to boli zvyknutí.
Naša pôvodná krásna a romantická predstava o obrovskom diváckom futbalovom festivale dostala vážne trhliny.
Objavili sa aj hlasy, aby sa podujatie uskutočnilo len v jednej krajine. Túto možnosť vylučujete?
Nevylučujem nič. Existuje aj plán D, o ktorom sa ešte diskutuje a nahlas sa o ňom nehovorí. Rozhodnutie musí padnúť čoskoro. Má to jeden háčik. Odohrať turnaj s 24 účastníkmi v jednej krajine je, samozrejme, komplikované.
Spomeniete si na situáciu, aby sto dní pred prvým zápasom turnaja bolo ešte toľko otáznikov?
Hoci som sa od roku 1990 zúčastnil na všetkých finálových turnajoch MS a ME, na to si nepamätám. Ale nikdy sme nezažili ani situáciu, aká vládne teraz. Od druhej svetovej vojny sme nič podobné nemuseli riešiť. Ak by v minulosti zasiahlo nejakú krajinu napríklad zemetrasenie, presunuli by sme šampionát do niektorej z dvadsiatich iných…
Definitívne rozhodnutie sa už nedá príliš odďaľovať. Existuje termín, kedy musí byť všetko jasné?
Predpokladám, že apríl je konečný termín, vtedy sa uskutoční aj kongres UEFA a tento problém sa musí rozlúsknuť. Z pohľadu logistiky, istoty účastníkov i organizátorov. Už nebude možné rozhodnutie odsúvať. Potom zostane už len promile rizika spojeného s podobou podujatia.
Zaregistrovali ste, že niektorá z dvanástich krajín by bola rizikovejšia ako ostatné a zápasy v nej ohrozené?
Chcem zdôrazniť, že z pohľadu logistiky, infraštruktúry, organizačného a športovo-technického zabezpečenia je všetko stopercentne pripravené a šampionát sa môže všade začať na budúci týždeň. Otázkou zostáva epidemiologická situácia.
Už som to spomenul, neexistuje jednotný predpis v celej Európe, opatrenia v jednotlivých krajinách sú rôzne, každý má inú taktiku a stratégiu v tomto neľahkom boji.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
Vy ste boli pri zrode myšlienky celoeurópskeho turnaja. Aká bola hlavná motivácia?
Táto idea sa kreovala dlhší čas. Jej zástancami boli najmä menšie európske zväzy, ktoré cítili, že tým, ako naberá šampionát obrovské športové a ekonomické rozmery, je náročné ho organizovať v jednej krajine.
S výnimkou šiestich-siedmich silných, ktoré si na to mohli trúfať. Aktuálny model dáva šancu aj menším krajinám, ktoré môžu hostiť niektoré zápasy. Druhým momentom bola myšlienka európanstva, ktorú presadzoval nielen bývalý šéf UEFA Michal Platini, ale aj ostatní členovia vedenia únie. A po tretie, v roku 2020 bolo 60. výročie od organizácie prvého európskeho šampionátu.
Verili ste pred desiatimi rokmi, že by sa medzi hostiteľmi mohlo perspektívne objaviť aj Slovensko?
Bol som zástanca tohto projektu, ale uvedomoval som si, že Slovensko v hre nebude, lebo nemá zodpovedajúci štadión. Ale boli tu Maďari, Rumuni, Bulhari, Dáni…
Nemohli postaviť sedem-osem štadiónov, aby sa tam uskutočnil turnaj, ale vybudujú jeden-dva štadióny, ktoré sa budú aj neskôr využívať a zopár zápasov môžu zorganizovať. Keď tento projekt Platini na kongrese v Kyjeve v roku 2012 predložil, prijali ho jednohlasne všetky európske krajiny.
Foto: Profimedia
V roku 2012 organizovali Euro dve krajiny – Ukrajina a Poľsko. Práve vy ste boli za UEFA garantom tohto podujatia…
Vymenovali ma za špeciálneho splnomocnenca UEFA pre tento turnaj. Pre Ukrajinu to bolo trochu megalomanské podujatie vzhľadom na jej ekonomickú situáciu v tom čase. Mal som obavy, či stihne dobudovať infraštruktúru.
Napokon to zvládla a boli to zaujímavé i úspešné ME, športovo, ekonomicky, organizačne, divácky. Už vtedy sa ukázalo, že je to poriadne sústo aj pre dve veľké krajiny. A v optimálnych podmienkach, v úplne odlišných ako teraz.
Od toho času sme sa začali už venovať aj príprave ME 2020. Verím, že keby svet nezasiahla pandémia, bol by to životaschopný turnaj.
Jeho myšlienka sa však nestretla len s pozitívnym ohlasom…
To je pravda, keď sa rodia nové, nevyskúšané projekty, stáva sa to. Proti bol v tom čase napríklad aj šéf FIFA Sepp Blatter.
V roku 2016 organizovalo ME len Francúzsko a mali sme predstavu, že by sa mohli turnaje v budúcnosti striedať – raz by bola hostiteľom veľká krajina, veľmoc a o štyri roky by zasa dostali šancu aj viacerí menší členovia UEFA.
Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Nie ste teraz ako jeden z autorov projektu celoeurópskeho turnaja sklamaný, že sa nepodarí naplniť všetky predstavy?
Som sklamaný z veľa vecí, ktoré spôsobila pandémia. Nemilosrdne búra naše predstavy nielen o výnimočnom európskom šampionáte, ale aj naše návyky v bežnom živote. Nedá sa športovať, stretávať sa s priateľmi, deti nemôžu študovať…
Futbal sa hrá bez divákov, čo sme si kedysi nevedeli predstaviť, dnes je to realita, pomaly si zvykáme. Nesmieme však podliehať skepse.
Aspoň sa hrá a diváci si vychutnajú zápasy pred obrazovkami. V tomto zohral futbal pozitívnu úlohu v pandémii. Dúfam, že k pozitívnemu vývoju prispejú aj blížiace sa ME.