So štipkou irónie dodajme, že ak by toto rozhodnutie padlo o tri hodiny skôr, mohli sme si odpustiť jedno veľké futbalové trápenie…
Nepríjemný fenomén doby – koronavírus – paralyzoval národný tím bezmála na desať mesiacov. Ale v stretnutí s Českom to vyzeralo, akoby sa hráči nevideli aspoň desať rokov a začínali úplne od piky.
Slováci si na prehry s Českom zvykli. V minulosti už podľahli aj vyšším rozdielom. Ale nejde len o výsledok, ktorý bol po priebehu hry a množstve spálených súperových šancí ešte milosrdný.
Horšie na tom bola hra. Nikdy doteraz neboli federálni bratia v súboji so Slovákmi takí dominantní. Robili si, čo chceli. Boli pohyblivejší, rýchlejší, agresívnejší, kompaktnejší. Vedeli, čo chcú hrať a bezradní Slováci trpeli.
Oba tímy prišli o viaceré opory. Viedli sa debaty, kto bude komu viac chýbať. Dajme ich bokom, lebo k racionálnemu záveru by sme sa aj tak sotva dopracovali.
Isté však je, že český tím mal tesne pred zápasom komplikovanejšiu situáciu. Zažil pozitívny test na COVID-19, odložený odlet, pochybnosti či bude môcť vôbec nastúpiť…
Aj kapitán Dočkal priznal, že až posledné dve-tri hodiny pred výkopom boli už v normálnom režime a podarilo sa im skoncentrovať sa na zápas.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Slováci podali najslabší výkon pod Hapalovým vedením. Podobne beznádejne vyznel aj ich súboj s Chorvátskom v Trnave (0:4), ibaže vtedy proti ním stál čerstvý vicemajster sveta.
Po ňom sa pozviechali a vyhrali v Budapešti (2:1).
Kto vie, kedy si Česi pripíšu najbližší zápas. Samozrejme, je dobré, že sa na Tehelnom poli hralo.
Aspoň vieme, na čom sme. Aj keď to nie sú dobré správy. Keby sme sa ich však dozvedeli o necelý mesiac v zápase s Írskom, bolo by to oveľa horšie.