Foto: SITA/AP, Tamas Kovacs
Ako ste zareagovali na správu, že ste získali v prestížnej ankete prvé body a vyniesli vás do najlepšej desiatky?
Pre mňa to znamená veľmi veľa. Všetko sa zomlelo v mojej kariére veľmi rýchlo. Teším sa, že som v takej výbornej spoločnosti. Je to ďalšia veľká motivácia. Neviem, na ktorom mieste som skončil, ale budem sa usilovať, aby som každý ďalší rok postúpil vyššie.
Rok 2019 bol pre vás výnimočný…
Bol, lebo som sa dostal do reprezentácie a dokonca som v nej začal strieľať góly. Ale to už je minulosť a pozerám sa dopredu. Verím, že rok 2020 bude ešte úspešnejší.
Paradoxne sa vám vlani menej darilo v ligovej súťaži…
Gólov bolo menej, ako by som si prial a ako odo mňa mnohí očakávali. Mám pocit, že také obdobia sú vo vývoji mladého hráča normálne. Ale aj táto etapa mi pomohla, urobila zo mňa silnejšieho hráča. Vynahradil som si to úspešným štartom v národnom tíme. Dôležité bolo, že som zostal zdravý a mohol robiť to, čo milujem.
Nováčikmi v desiatke sú aj Dominik Greif a László Bénes, len o niečo starší hráči ako vy. Znamená to, že do špičky vstupuje nová generácia, ktorá môže útočiť na pozície starších a skúsenejších futbalistov?
Uvidíme, konkurencia je v športe vítaná a určite by bolo super, keby časom niekto z nás napodobnil Hamša alebo Škrťa. Nasadili však latku vysoko, sú to už legendy a pre nás mladých je česť s takými futbalistami hrať v jednom tíme.
Keby ste vy rozhodovali v ankete, komu by ste dali svoj hlas?
To nie je jednoduché, dobrých výkonov bolo vlani dosť. Ale asi by som sa rozhodoval medzi Maťom Dúbravkom a Miňom Škriniarom. Mali úžasný rok.
Kandidujete aj na zisk Ceny Petra Dubovského, ktorá má už dvadsať rokov…
Viem, je taká stará ako ja… Ja som Petra Dubovského nevidel nikdy hrať, ale z rozprávania otca i starého otca o ňom dosť viem. Považujú ho stále za jeden z najväčších talentov, ktoré Slovensko malo. Snom mnohých mladých hráčov je kráčať v jeho futbalových stopách.
Dubovský hral ako jediný Slovák v drese Realu Madrid. Je to aj váš sen?
Mojím vysnívaným klubom je Manchester City. Ale to je iná vec. Teraz som rád, že som vo Feyenoorde a na to sa sústredím.
Výborne ste odštartovali pôsobenie vo Feyenoorde, aklimatizovali sa rýchlejšie, ako sa čakalo. Aj vás to prekvapilo?
Priznávam, že som nepredpokladal, že to pôjde v úvode tak hladko, ale stále iba začínam. Zopakujem: som rád, že som zdravý a môžem sa venovať tomu, čo ma baví.
Bolo pre vás v novom prostredí niečo zložité, najťažšie?
Jednoznačne jazyk. Angličtinu ovládam solídne, dorozumievam sa ňou so spoluhráčmi i trénerom. V tom nie je problém. Ale chcem zvládnuť aj holandčinu. V nej beží aj príprava na zápas. Zatiaľ ovládam len jednoduché frázy, chvíľu potrvá, kým sa dohovorím. Priamo v klube máme hodiny holandčiny, učím sa.
Čo bol zatiaľ váš najväčší zážitok?
Prvý zápas v drese Feyenoordu v lige. Hrali sme doma s Emmenom, v hľadisku bolo vyše 40-tisíc ľudí, úžasný zážitok.
Ako ovplyvňuje život a futbal v Rotterdame šíriaci sa koronavírus?
Nejaké prípady sa objavili, ale nijakú paniku necítim. Je to všetko rovnaké, ako keď som sem pred vyše mesiacom prišiel. Liga pokračuje, aj s divákmi v hľadisku. Samozrejme, platia zvýšené hygienické opatrenia, so súpermi si nepodávame ruky, stále nám čistia a dezinfikujú šatňu.
Najbližšie vás čaká rotterdamský súboj so Spartou. Ako vnímajú domáci toto derby?
Teším sa na zápas a som zvedavý, aký bude. Ľudia tu futbalom žijú a očakávam, že to bude vypätý súboj. A hneď potom príde mimoriadne prestížny súboj s Ajaxom.
Na vedúci Ajax strácate na treťom mieste šesť bodov. Je to šanca sa k veľkému súperovi priblížiť. Veríte, že budete ešte bojovať aj o titul?
Ak by sme vyhrali, bude všetko otvorené, určite sa nevzdávame. Ale sústreďujeme sa teraz na pohár, je našou prioritou.
Objavili sa informácie, že by ste mali individuálne trénovať s jednou z legiend holandského futbalu Robinom van Persiem. Už ste začali?
Áno, práve tento utorok sme mali prvý tréning. Predtým sme sa stretli a dosť dlho sme sa bavili. Má za sebou skvelú kariéru. Prvý dojem bol výborný. Tréningy s ním by mi mali pomôcť.
O čom ste sa zhovárali pred tréningom?
O rôznych veciach. O tom, čo nás čaká, ako bude vyzerať naša spolupráca. Pýtal sa ma na moje prvé dojmy z klubu a z Rotterdamu. Keď sme si podali ruky, spontánne som mu povedal: Ahoj, Robin! Usmial sa a prijal to, povedal, že ma vníma ako spoluhráča. Obaja sme útočníci a nechcem to zakríknuť, ale mám pocit, že sme si padli do oka, sadli sme si. Teším sa na spoluprácu s ním.
Už ste sa udomácnili v Rotterdame?
Už sa tu cítim skoro ako doma. Dobre ma prijali a pomohli mi spoluhráči, boli priateľskí a otvorení. Prvé kroky mi uľahčuje aj skutočnosť, že je tu so mnou priateľka Alexandra. Bol ma navštíviť už otec, aj môj tréner zo Slovenska Roman Švantner. Tri dni po podpise zmluvy som sa už ubytoval v byte. Má dobrú polohu, autom to mám na štadión asi sedem minút, o dve-tri minúty viac do tréningového centra. Som absolútne spokojný.
