Foto: SITA, Ivan Kopčáni
Najbližší pondelok oslávi dvadsiate narodeniny. Dva dni po zápase s Chorvátskom a deň pred súbojom s Azerbajdžanom. Je pravdepodobné, že nastúpi v oboch stretnutiach. Zo žilinského futbalistu Róberta Boženíka sa v tomto roku stal v národnom tíme hráč základnej zostavy. Premiéru zažil v júni v Azerbajdžane a potom už nechýbal ani v jednom z piatich nasledujúcich zápasov.
Žiline dva-tri posledné ligové zápasy nevyšli. Vplýva táto situácia na vašu pohodu v reprezentácii?
Pozerám sa vždy dopredu, z minulých zápasov nežijem, neriešim ich. Do reprezentácie som sa tešil, som šťastný, že som dostal pozvánku. Čerpám v nej dobrú náladu a energiu. V Žiline sa nám v sezóne darilo, vyhrávali sme. Je pravda, že posledné stretnutia neboli ideálne, ale to sa zasa otočí.
Ani vám sa v lige príliš nedarilo, nedávali ste góly. V pätnástich stretnutiach aktuálnej sezóny ste strelili len tri. Neznepokojuje vás to?
Nie som z toho nervózny a nezaoberám sa tým. Pre mňa je dôležité, že sa dostávam do šancí. Verím, že ak dám gól-dva, tak to zlomím a opäť mi góly začnú pribúdať. Mohlo ich už byť, samozrejme, viac, ale verím, že je to len otázka času, keď nastane obrat.
V reprezentácii ste podávali sympatické výkony a v Maďarsku ste strelili svoj premiérový a veľmi dôležitý gól. Ako hodnotíte váš doterajší reprezentačný rok?
V reprezentácii som v inej, trochu jednoduchšej pozícii. Tlak a očakávania nie sú také veľké ako v Žiline. V centre pozornosti sú predovšetkým skúsení hráči, ja im mám pomáhať a som tu najmä na čiernu robotu. Som v tíme jediný futbalista zo slovenskej ligy, ktorý v poli hráva. Ak ešte strelím aj gól, ako do maďarskej siete, je to niečo úžasné.
Foto: SITA/AP, Tamas Kovacs
V slovenskej lige chýbajú šikovní domáci útočníci a strelci. Aj v tabuľke kanonierov majú na čele jasnú prevahu cudzinci. Prečo nám chýbajú dobrí zakončovatelia?
Možno je to aj tým, že ak príde do mužstva legionár, mal by byť kvalitnejší ako domáci hráč… Ale ak by som hovoril o mojej konkrétnej situácii, mám pocit, že ide len o momentálne obdobie. Verím, že gólový výpadok nie je dlhodobý jav. Preto si z toho príliš ťažkú hlavu ani nerobím. Sebavedomie budujem na mojich silných stránkach. Samozrejme, aj góly k nemu prispievajú, ale ako som už povedal, necítim to zatiaľ ako problém.
Zmenil sa váš futbalový život po stretnutí s Maďarskom, v ktorom ste zažiarili?
Zmenil sa, mám to v slovenskej lige o niečo ťažšie. Súperi si na mňa dávajú väčší pozor. A občas je to aj za hranicou fair-play. Bránia ma aj dvaja hráči, okopávajú ma. Ale ja to všetko beriem ako prípravu na niečo, čo ma môže posunúť v kariére. Keď prídem do reprezentácie, stoja proti mne kvalitnejší obrancovia, preto mám pocit, že čím to budem mať v lige ťažšie, tým lepšie.
Odohrali ste druhý polčas prvého stretnutia s Chorvátskom v Trnave. Nestraší vás pred odvetou vysoká prehra?
Už som naznačil, som typ, ktorý sa nevracia do minulosti, pozerám sa vždy dopredu. Koncentrujem sa na sobotu a verím, že to bude iný zápas ako na domácej pôde.
Pred niekoľkými mesiacmi hľadali reprezentační tréneri do útoku jednotku. Teraz sa zdá, že tento post patrí vám. Ako to vnímate?
To sú skôr novinárske a fanúšikovské témy a úvahy. Pre mňa je to jasné. Tréneri dávajú priestor hráčom, ktorí majú formu a ktorým veria. Uvidíme, kto dostane šancu v sobotu. Môžem to byť ja, ale aj niekto iný, máme tu dosť kvalitných futbalistov. Ak nastúpim, mojou úlohou bude naplno jazdiť, nechať na ihrisku všetky sily a obrazne na ňom aj zomrieť.
Ak voľba nepadne na vás, budete sklamaný?
Určite nie. Ak dostane dôveru niekto iný, budem mu držať palce a prežívať to, akoby som bol sám na ihrisku. To je na trénerovi a jeho rozhodnutie budem rešpektovať. Pre mňa sa tým nič nemení. Budem šťastný za každú minútu, ktorú dostanem a budem sa usilovať čo najviac pomôcť mužstvu. Na ihrisku i mimo neho.
Pozvánku do reprezentácie dostal aj váš bývalý žilinský spoluhráč Samuel Mráz. V klube ste nastúpili v podstate na jeho miesto. Privítali ste, že ste opäť spolu v jednom tíme?
Samozrejme, so Samom sme v kontakte. Sledujem jeho kariéru. Teším sa, že si našiel teraz klub, kde dostáva viac príležitostí, začína viac hrávať a aj strieľať góly. Obdivoval som ho, keď som pôsobil v žilinských mládežníckych tímoch, veľa som sa od neho učil. Som šťastný, že sme sa opäť stretli. Navzájom si prajeme a bude jedno, kto z nás nastúpi. Môžem povedať nielen za seba, ale určite aj za neho, že naše osobné ciele nie sú dôležité. Tým bude len víťazstvo tímu, potom budeme spokojní.
Foto: SITA, Foto: Martin Havran
V zostave súpera sa neobjaví v strede obrany osvedčená dvojica Lovren – Vida. Bude to pre útočníka jednoduchšia situácia?
To si nemyslím, nemal by to byť pre Chorvátov neriešiteľný problém. Pravda, sú to top obrancovia a nie je jedno, či sú v tíme alebo nie. Ale súper má dosť široký a kvalitný káder na to, aby aj takéto hviezdy nahradil.
V národnom drese ste toho ešte veľa neodohrali. Bude zápas v Chorvátsku pre vás doterajším vrcholom, najvýznamnejším stretnutím?
Doteraz najväčší zážitok a aj najťažší zápas som zažil v Budapešti. Mám predstavu, že súboj v Chorvátsku bude podobný. Čaká nás ťažké stretnutie, môže byť pre mňa najvýznamnejšie v mojej doterajšej kariére. Vychádzam z toho, že kvalita chorvátskych futbalistov je ešte vyššia ako maďarských.
Ako vidíte slovenské šance v Rijeke?
Uvidíme. Verím, že ja i celé mužstvo sme na stretnutie dobre pripravení. Ak budeme vystupovať ako kolektív, podáme dobrý tímový výkon, máme šancu na úspech.