Bol to postup na finálový turnaj ME dvadsaťjedenročných, ktorý sa odohral na Slovensku. Stará dobrá a úspešná futbalová partia sa zišla po dvoch desaťročiach.
Dala si rande na novom štadióne na Tehelnom poli. Futbalový život je krátky, pred dvadsiatimi rokmi to boli talentovaní futbalisti, ktorí mali všetko pred sebou, dnes už majú všetci po kariére.
Mintál, Németh, Greško, Čontofalský a aj iní v nej zažili aj hviezdne okamihy, väčšina z bývalých mládežníckych reprezentantov sa stala aj oporou národného tímu. Ako hráči sa venujú najpopulárnejšej hre už len ako amatéri. Viacerí nenabrali rokmi aj kilá a stále vedia veľa z futbalového umenia, čo v hodinovom exhibičnom zápase potvrdili.
Radolský (68) sa už trénerskej práci nevenuje, ale zastupuje trénerov vo výkonnom výbore SFZ. Na lavičke, hoci len v kamarátskom zápase niekdajších zverencov, sa cítil vo svojom živle.
„Cítil som zimomriavky na tele i chvenie v bruchu už vtedy, keď sme začali toto stretnutie organizovať,“ priznal Radolský. "Začal mi zvoniť telefón, ozývali sa hráči, tešili sa. Opäť som sa prehŕňal v mojom archíve, čítal si články, prezeral moje poznámky, ktoré si odvtedy uchovávam.
A tak som sa prenášal o dvadsať rokov dozadu, opäť som prežil viac ako dva roky, keď som pracoval s týmito hráčmi. Som rád, že túto myšlienku podporil Slovan i futbalový zväz a mohli sme ju napokon realizovať."
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Prišli všetci, ktorí mohli. Len s Petrom Babničom, ktorý inak patril ku kľúčovým hráčom tímu, sa im nepodarilo spojiť. Niekoho nepustili do Bratislavy pracovné povinnosti, Marián Čišovský zápasí s ťažkou chorobou a svojim kamarátom poslal len list.
„Napísal v ňom, že zažil s týmto tímom veľa krásnych chvíľ a veľa sa v ňom naučil,“ priblížil tréner.
Radolského tím, ktorého kapitánom bol Juraj Czinege, narazil v kvalifikačnej skupine na Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko a Azerbajdžan, v osemfinále vyradil Rusko a postúpil na finálový turnaj.Úspešná cesta mala pokračovanie, na ME zdolal v skupine Anglicko (2:0), o tretie miesto podľahol Španielsku (0:1), ale prebojoval sa na OH.
„A musím zdôrazniť, že všetci vtedajší reprezentanti vyšli zo slovenskej ligy. Aj z toho je jasné, akú mala vtedy kvalitu,“ pripomenul tréner.
V lete 2000 do Sydney však necestoval najsilnejší tím, kluby neuvoľnili všetkých kľúčových hráčov. Veľkú radosť pretromflo sklamanie.
„Cítim ho aj po takom dlhom čase, hoci uznávam, že áčko má vždy prednosť a olympijský turnaj sa nehral v asociačnom termíne, všetky ostatné súťaže bežali. Chýbalo nám šesť dôležitých hráčov, mali sme nájsť nejaké riešenie,“ zdôraznil Radolský.
Zišlo sa viac ako dvadsať jeho bývalých zverencov. V pondelok večer sa rozdelili na modrých a bielych. O výsledok nešlo, ale zápas sa skončil 2:2 a za bielych vyrovnával v posledných sekundách Andrej Porázik.
„Bolo to príjemné stretnutie, niektorí chalani sa nezmenili a hrali ešte lepšie ako predtým,“ smial sa niekdajší útočník, ktorý zažiaril v olympijskom turnaji, strelil v ňom dva góly (Brazílii a Japonsku).
TV Pravda: Bývalí futbaloví reprezentanti Ján Pivarník a Dušan Tittel v ďalšej časti relácie Týždeň v športe hodnotia štart Slovákov do kvalifikácie ME 2020 a hovoria aj o ich postupových šanciach: