Jedenásty tréner národného tímu od rozdelenia niekdajšej federácie bude mať najťažšiu úlohu. V podobnej situácii bol pred ním len Jozef Jankech.
Hapalov predchodca Ján Kozák odstúpil z funkcie minulý mesiac po zlom štarte v Lige národov (dve prehry). Hapal nebude mať možnosť viesť mužstvo ani v jednom prípravnom zápase, ani skúšať nových hráčov a zoznamovať sa viac s novými zverencami.
Hneď od prvého stretnutia pôjde o dôležité body a po Ukrajine nastúpi mužstvo na ďalší súťažný zápas v ešte dôležitejšom súboji – v Prahe s Českom.
Prvý tréner slovenskej reprezentácie Jozef Vengloš mal komplikovanú úlohu v tom, že v roku 1994 sa formoval úplne nový národný tím. Kým sa však začal boj v kvalifikácii ME 1996, mal Vengloš možnosť vidieť hráčov v akcii v siedmich stretnutiach. Súťažný program začali až v auguste 1994 dvoma remízami – doma s Francúzskom (0:0) a v Izraeli (2:2).
Venglošovi sa stala osudnou kvalifikačná prehra 0:5 v Poľsku v júni 1995. Jeho miesto zaujal Jozef Jankech, ktorého hneď v úvode, dva mesiace po poľskom debakli čakalo pokračovanie kvalifikácie ME 1996. Podobne ako teraz Hapal naskočil do uháňajúceho vlaku. Najprv s Azerbajdžanom v tureckom Trabzone.
V premiére sa dočkal výhry (1:0) a vzápätí absolvoval ďalšie tri kvalifikačné zápasy po sebe – s Izraelom, Poľskom a Rumunskom. Štartoval v kvalifikácii, ktorá už bola stratená a nik od neho neočakával, že urobí zázrak.
„Premiérové stretnutie býva najťažšie,“ pripomínal svoju skúsenosť Jankech. „V našom prípade to bolo aj preto, že sa všetko zbehlo veľmi rýchlo, udalosti nabrali veľký spád. Prišli sme do nových funkcií a nestačili sme sa ani poobzerať.“
Až na druhý rok na jar mohol v troch stretnutiach skúšať, kým sa rozbehla nová kvalifikácia MS 1998, v ktorej sa mužstvo dlho sľubne držalo, ale napokon nepostúpilo. Krk mu zlomila nasledujúca kvalifikácia ME 2000. Najprv si mužstvo pripísalo dve jasné víťazstvá (doma s Azerbajdžanom a v Lichtenštajnsku 4:0).
V treťom s Portugalskom, ktoré priviedol do Bratislavy legendárny Figo, však podľahli jeho zverenci 0:3 a Jankecha odvolali.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Kormidla sa ujal Jozef Adamec, ktorý mal aspoň jeden zápas k dispozícii ako generálku pred zápasmi o body – v marci 1999 Slovensko podľahlo v Bulharsku (0:2). Jeden zápas na zoznámenie dostali aj Vladimír Weiss (SR – Grécko 0:2 v auguste 2008) a Ján Kozák (Rumunsko – SR 1:1 v septembri 2013).
Kým Weiss o dva týždne neskôr začal úspešnú cestu do Afriky 2010 na svetový šampionát, Kozákova úloha bola zložitejšia, pretože po odvolaní dvojice Stanislav Griga a Michal Hipp vstupoval do rozbehnutej a už výrazne zbabranej kvalifikácie MS 2014. Mužstvo síce vyhralo na pôde favorita Bosny a Hercegoviny (1:0), ale to už nestačilo a jeho úspechy prišli až v boji o Francúzsko 2016.
Najväčší časový priestor na prípravu v ére samostatného Slovenska pripadol Ladislavovi Jurkemikovi. Kým nastúpil s tímom na prvý zápas o kvalifikačné body, odohral až šesť prípravných súbojov. Dušan Galis mohol experimentovať v piatich. Ján Kocian a dvojica Stanislav Griga a Michal Hipp hľadali optimálnu zostavu v troch.
Takýto luxusný čas Hapal nedostane a podľa všetkého ho ako prvého trénera nečaká ani neskôr prípravný zápas. Po dvoch záverečných súbojoch v skupine Ligy národov v rozpätí štyroch dní, vyžrebujú už v úvode decembra Slovákom súperov v kvalifikácii ME 2020 a tú musia odohrať v zrýchlenom tempe v nasledujúcom roku…