„Veľmi ma to teší a som na to hrdý, pretože dosiahnuť sto zápasov v reprezentácii nie je každodenná záležitosť. Svedčí o tom aj fakt, že predo mnou sa to zo slovenských hráčov podarilo iba Mirovi Karhanovi a Marekovi Hamšíkovi (obaja nastúpili za SR 107-krát, pozn.). Som naozaj šťastný, pretože vydržať taký dlhý čas a odohrať toľko zápasov v najcennejšom drese je podľa mňa obdivuhodné,“ povedal hráč tureckého Fenerbahce Istanbul pre oficiálny web Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
Premiéru v reprezentačnom „áčku“ zažil 9. júla 2004 na turnaji Kirin Cup proti domácemu Japonsku. Pred slovenskými fanúšikmi sa prvýkrát predstavil 3. septembra 2005 v dueli s Nemeckom (2:0) na bratislavskom Tehelnom poli. V strede slovenskej obrany väčšinou nastupoval s Jánom Ďuricom, ktorý vlani ukončil pôsobenie v tíme SR.
"Už viackrát som povedal, že taký prípad, aký sme boli my s Janom Ďuricom, je svetový unikát. Desať či dvanásť rokov sme spolu nastupovali, dá sa povedať, pravidelne. Odohrali sme vedľa seba veľa zápasov, prakticky vždy, keď sme boli nominovaní, sme boli na ihrisku bok po boku. Stopérsky post je hlavne o komunikácii a porozumení a my sme si s Janom sadli na ihrisku i mimo neho.
Na trávniku sme sa vhodne dopĺňali, vedeli sme predvídať, ako ten druhý zareaguje, čo urobí a čo môže od neho očakávať. To bol základ nášho spoločného úspechu. Okrem Jana sa mi dobre hralo aj s Romanom Kratochvílom, s ním som hrával na začiatku mojej reprezentačnej kariéry. Bol skúsený a dokázal mi na ihrisku poradiť, rovnako aj Stano Varga či Kornel Saláta, s ktorým sme na trávniku našli spoločnú reč.
Podobne ako teraz s Milan Škriniarom, ktorý má vzhľadom na svoj vek obrovské kvality a aj ich dokazuje. Myslím si, že zatiaľ bola naša spolupráca dobrá," doplnil dlhoročný hráč anglického klubu FC Liverpool (2008–2016).
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Tridsaťtriročný rodák z Handlovej označil za jeden z nezabudnuteľných zápasov v drese národného mužstva duel na pražskej Letnej z 1. apríla 2009 práve proti sobotňajšiemu súperovi z Česka. Tím vtedajšieho trénera Vladimíra Weissa st. vtedy triumfoval 2:1 a napokon dokráčal až k historickému postupu na MS 2010 v JAR.
"Naskakujú mi zimomriavky, keď si naň spomeniem. My sme pred ním prehrali v Anglicku 0:4 a do Prahy sme leteli s malou dušičkou. Nikdy nezabudnem na pohľad, keď sme vyšli pred zápasom na rozcvičku a na tribúnach bolo obrovské množstvo slovenských fanúšikov. Nečakal som, že ich bude toľko…
Boli výborní, povzbudzovali nás počas celého zápasu a víťazstvo, ktoré sme s nimi oslavovali a dokonca sme sa na trávnik vrátili aj druhýkrát, bolo úžasné. Práve pre také momenty, aké sme zažili vtedy v Prahe, sa oplatí futbal hrať, také v nás zostanú do konca života," poznamenal Škrtel.
A ako vníma slovenský kapitán sobotňajší súboj na trnavskom Štadióne Antona Malatinského? „Bude to ťažké a náročné. Prehrali sme prvý zápas, my na Ukrajine, oni dokonca doma s rovnakým súperom. Pod taktovkou nového trénera budú chcieť Česi ukázať, že majú futbalovú kvalitu. Do Trnavy prídu s cieľom zvíťaziť, ale to isté platí aj o nás. Bude to derby, ktoré má svoj náboj. Verím, že našich ľudí hrou a výsledkom potešíme,“ skonštatoval Martin Škrtel.