Elegán Kačáni už vyučuje v nebi. Tlieskali mu aj Dibarbora a Chudík

Patril do skupiny futbalistov, ktorí boli miláčikmi fanúšikov. Jeho majstrovstvo chodili obdivovať aj legendárni herci František Dibarbora či Ladislav Chudík. Bol technický útočník, elegán na ihrisku, vynikajúci na zemi i vo vzduchu, perfektne ovládal loptu.

V rodnom Lučenci predviedol ako prvý nožničky a potom tento kúsok zvládol veľakrát aj na veľkej futbalovej scéne. Z jeho prihrávok ťažil chýrny strelec Scherer, ale aj Kačáni strieľal góly, na ktoré sa roky spomínalo. Prekonal aj vynikajúceho maďarského brankára Grosicsa v čase slávneho Puskásovho tímu.

Bol oporou Červenej hviezdy Bratislava, ktorá vybojovala v roku 1959 senzačný titul majstra Československa. „Viedla nás slávna trojica na B: Borhy – Bujna – Binovský. V praxi išlo v našich podmienkach o prvú skutočnú tímovú prácu,“ spomínal. Hráčsku kariéru zavŕšil v Interi Bratislava. V najvyššej domácej súťaži nastúpil na 227 zápasov, strelil v nich 47 gólov.

Mal 22 rokov, keď si prvý raz obliekol reprezentačný dres, mal ho na sebe v 20 zápasoch, strelil v ňom tri góly. Na MS 1954 vo Švajčiarsku si zahral proti Uruguaju a Rakúsku. Ešte 7. apríla 1962 tvoril záložnú formáciu spolu s Masopustom v zápase so Švédskom v Štokholme. Zranil sa a do Čile necestoval. Bol to koniec jeho reprezentačnej kariéry.

Významná je aj jeho trénerská kapitola. Spolu s Ladislavom Novákom dva roky (1971 a 1972) viedol československú reprezentáciu. Rád spomínal na zápasy v Brazílii. V júni 1972 na Maracane nastúpilo mužstvo pred 160-tisíc divákmi proti silnému domácemu výberu na čele s Rivelinom a Tostaom a uhralo bezgólovú remízu. Doma trénoval Inter a Lokomotívu Košice a pôsobil aj na Cypre a v Kuvajte.

Potom sa už naplno venoval metodickej, publikačnej a najmä pedagogickej práci na FTVŠ UK, je autorom mnohých odborných kníh a skrípt. Bol aj technický riaditeľ SFZ. „Futbal bude krajší, keď tréneri začnú robiť odvážnejšie kroky. Nemôžeme hrať, aby sme neprehrali, ale aby sme zvíťazili. Musíme zmeniť myslenie. Futbal nie je práca v bani. Potrebuje rozlet,“ zdôrazňoval v jednom z našich rozhovorov. Pod jeho vedením vyrástli desiatky trénerov, medzi ktorými nechýbali Vičan, Lešický, Jankech, Radolský, Pecze, Jurkemik a mnohí ďalší.