Šéfuje bez mzdy. Kováčik: Nie som najsilnejší v našom futbale

26.01.2018 06:00

Zo šéfov športových zväzov má jedno z najstabilnejších postavení. Na čele Slovenského futbalového zväzu stojí pevne vyše sedem rokov. Ján Kováčik (55) sa bude presne o týždeň uchádzať tretí raz o post futbalového šéfa.

Šéf slovenského futbalu Ján Kováčik.
Šéf slovenského futbalu Ján Kováčik. Autor: Ivan Majerský, Pravda

Naposledy vo voľbách v roku 2014 za vás hlasovali všetci delegáti konferencie. Vaša pozícia sa javí ako neotrasiteľná. Považujete sa za najsilnejšieho muža slovenského futbalu?

Necítim sa tak. Som len muž, ktorý stojí na čele silného tímu. Trúfam si povedať, že máme za sebou kus dobrej roboty.

Vybudovať silný tím nie je jednoduché. Aká dôležitá úloha to bola pre vás?

Možno najdôležitejšia. Jeden človek v takom veľkom športe, ako je futbal, nič nezmôže. Ani dvaja – traja. Musel som presvedčiť mnohých, že cesta, po ktorej ideme, je správna.

Ste aj známy podnikateľ. Dajú sa spojiť vaše aktivity a práca na čele futbalového hnutia?

Moje súkromné podnikanie som obmedzil. Najmä niektoré nové aktivity. Keďže práca prezidenta zväzu je neplatená, mal som predstavu, že sa jej budem venovať podstatne menej, ako sa ukázalo, že je to potrebné.

Aký podstatný rozdiel pociťujete medzi prácou na čele vlastnej firmy a vo funkcii prezidenta SFZ?

Vo firme si vyberiem ľudí, ktorých chcem ja. Vo futbale najvážnejšie rozhodnutia robím s ľuďmi, ktorých zvolili vo voľbách iní. Futbal je obrovský kolos. Združuje vyše 1800 klubov, ktoré hrajú pravidelné súťaže, organizujeme 55 000 zápasov za sezónu, 2300 za víkend, každý týždeň je v akcii bezmála pol milióna ľudí.

Neuvažovali ste, že sa stanete profesionálnym šéfom zväzu?

Nie, nevidím dôvod to meniť. Mám, našťastie, z čoho žiť. Zväz mi prepláca náklady spojené s pracovnými cestami, ale mzdu neberiem.

Keď ste nastúpili na čelo SFZ v septembri 2010, zdôraznili ste – „musíme sa najskôr stať dôveryhodnými“. Prečo sa to futbalu stále nedarí?

Je to veľmi zložitý proces, práve preto, že futbal tvorí obrovská masa ľudí. Charakterizuje ju aj veľká rôznorodosť názorov. Napriek tomu si myslím, že sme v procese dôveryhodnosti urobili badateľný pokrok.

O čo opierate svoje tvrdenie?

Ak by sa nič nezmenilo, potom by ani na zápasy národného tímu nechodili také počty divákov. V posledných rokoch výrazne stúpli. Na outsidera, akým je Malta, prišlo do Trnavy viac ako 17-tisíc divákov, čo je úžasné. Za tímom do 21 rokov cestovalo na zápas ME viac ako 11-tisíc divákov. Alebo by sme nezískali podporu štátnych orgánov, vlády, neschválili by nám nadštandardné financie, aby sme mohli rozvíjať futbalovú infraštruktúru.

Vo futbale vládne teraz vcelku pokojné obdobie, ale v uplynulých rokoch sa nevyhol viacerým aféram. Čo vás najviac trápilo?

Všetko, čo futbal poškodzovalo. Aj prešľapy jednotlivcov, bolo ich dosť, futbalová verejnosť o nich dobre vie. Ja osobne si vyčítam, že sme neriešili vo väčšom predstihu finančné otázky s hráčmi národného tímu pred štartom kvalifikácie MS 2018. Napriek tomu, že objektívne bolo málo času. Predstavili sme sa vo finálovom turnaji ME 2016 vo Francúzsku, tam nebol priestor, aby sme sa týmto otázkam venovali. Po šampionáte sa hráči stretli až na začiatku novej kvalifikácie. Debaty o peniazoch potom narušili koncentráciu v tíme.

Vedenie zväzu malo inú predstavu a mužstvo inú…

Zaskočilo ma to. Nepočítal som s tým, že hráči môžu prísť s diametrálne iným návrhom, že nebudeme pokračovať s vyskúšaným systémom odmeňovania z predchádzajúcej úspešnej kvalifikácie.

Jozef Vengloš, Ján Kováčik, Jozef Adamec.
Jozef Vengloš, Ján Kováčik, Jozef Adamec. Autor: Pravda, Ivan Majerský

To však asi nebol najvážnejší problém, ktorý ste museli riešiť. Čo bolo najťažšie?

S najzložitejšou situáciou sme sa vyrovnávali hneď v prvom období, keď sme odstúpili od problematickej zmluvy s dovtedajším marketingovým partnerom UFA Sports. To bolo nesmierne náročné…

A najmä drahé…

Preto to bolo také komplikované. Keď nemáte v takej situácii peniaze a len uvažujete, ako by ste ich mohli získať, vždy to vyvoláva neistotu.

Vravelo sa, že bývalý partner zinkasoval od zväzu až päť miliónov eur. Už ste túto sumu splatili?

Všetko je vyrovnané. Od roku 2011 predávame naše marketingové práva prostredníctvom dcérskej spoločnosti SFZ Marketing.

Bol to dobrý ťah?

Stopercentne. Fungujeme v úplne inom režime a sme v inej finančnej pozícii ako donedávna.

Rozpočet SFZ na rok 2018 činí bezmála 20 miliónov eur a predpokladáte aj rovnaký príjem. Bude zväz v hospodárení mierne plusový?

My ani inú možnosť nemáme. V stanovách je zakotvené, že musíme hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, nemôžeme si dovoliť plánovať stratu. Na všetko, čo chceme robiť, musíme mať peniaze. Nie je to ľahké, poviem to na príklade. V roku 2010, keď som začínal, naše reprezentácie vo všetkých kategóriách odohrali za rok 80 zápasov, teraz ich je 150… Rozpočet sa pred siedmimi rokmi pohyboval na úrovni siedmich miliónov.

Ešte v nedávnej minulosti mal zväz dosť dlhov. Aká je aktuálna situácia?

Nikomu nič nedlhujeme a ani nám nik nič nedlhuje. Fungujeme ako štandardná spoločnosť, ktorá si plní v termínoch všetky záväzky.

Dlhovali ste vždy nejaké peniaze reprezentantom…

Áno, ale to hovoríme o stave pred troma-štyrmi rokmi. Vtedy sa stávalo, že sme sa museli rozhodovať, čo je priorita. Čo musíme zaplatiť dnes, čo si môžeme dovoliť zaplatiť o mesiac. Ale vždy sme to vyrovnali.

V akej finančnej kondícii je teda zväz a slovenský futbal?

Vo veľmi dobrej. Zvýšil sa príspevok od štátu, od FIFA i UEFA. Máme štandardných a spoľahlivých platinových partnerov, ťahajú to s nami už zopár rokov. To si cením.

Už by ste ani viac peňazí nepotrebovali…?

Jasné, že by sme boli radi, keby ich bolo viac. Stačí, keď sa porovnáme s porovnateľnými okolitými krajinami. V Česku je štátny príspevok niekoľkonásobne vyšší a o Maďarsku ani nehovorím.

Šéf SFZ Ján Kováčik (vľavo) a tréner...
Šéf SFZ Ján Kováčik (vľavo) a tréner reprezentácie Ján Kozák. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Na čo by ste využili ďalšie peniaze, keby ste ich mali?

Na podporu mládeže, na budovanie akadémií, ihrísk a tréningových centier, na infraštruktúru. Rozširovali by sme aktivity aj do menej známych futbalových oblastí, nielen do väčších miest. Len nedávno sme otvárali umelé plochy v Starej Ľubovni a v Kysuckom Novom Meste, už tam mali byť dávno. Neviem, ako tam doteraz v zime fungovali…

Ešte ťažšie je vo futbale dosiahnuť úspech na ihrisku, ten sa nedá naplánovať. Zažili ste vo funkcii štyri kvalifikácie a len jeden postup na šampionát. S tým ste spokojný?

Samozrejme, že by som bol rád, keby sme postúpili z každej kvalifikácie. Ale to je situácia, ktorú ťažko ovplyvním. My sme mohli urobiť najmä jedno – utvorili sme reprezentácii podmienky ako v iných popredných krajinách. Najviac ma mrzí posledná kvalifikácia. Mali sme na to, aby sme si zahrali tento rok na svetovom šampionáte v Rusku. Po návrate zo žrebu Ligy národov však musím priznať, že som bol pri pohľade na zloženie divízií hrdý. Ocitli sme v prvom koši B-divízie a za nami boli také krajiny ako Česko, Švédsko, Írsko, Ukrajina, v C-divízii Škótsko, Grécko, Srbsko, Rumunsko.

Horšie ako reprezentácia je na tom liga – kluby sa trápia, návštevy sú slabé, nedávno súťaž znehodnotila kauza Myjavy, z mapy zmizol košický klub…

Návštevnosť na ligových zápasoch nie je taká, akú by sme si želali. Ešte viac ma mrzí, že naše kluby sa nevedia presadiť v medzinárodnej konkurencii. Nedostali sa už niekoľko rokov za sebou ani do skupiny Európskej ligy. Musíme byť trpezliví, som presvedčený, že v krátkej dobe sa situácia aj v tomto smere zlepší. Minimálne tri kluby sa v našej lige vyprofilujú a presadia aj na európskej scéne.

Mnohí očakávajú, že keď sa zvýši komfort na štadiónoch, stúpnu aj návštevy. Veríte tomu?

Myslím si, že návštevnosť súvisí s tým, aké je prostredie na štadiónoch. Ak skultúrnime a dobudujeme štadióny najmä vo veľkých mestách, tak sa zvýšia aj návštevy.

Aká je aktuálna situácia v plnení projektu rekonštrukcie a modernizácie štadiónov?

Dokončili sme ich 14 s kapacitou 79-tisíc miest, preinvestovali sme 85 miliónov eur. Z toho zo zdrojov SFZ, to znamená z príspevku štátu plus úveru, ktorý sme si zobrali, 35 miliónov. Zvyšok je zo súkromných zdrojov, klubov a miest. Verím, že keď dokončíme štadióny v krajských mestách – v Košiciach, Prešove, Nitre, Trenčíne, Bratislave – bude to ďalší impulz na rast návštevnosti.

V pôvodne schválenom zozname bolo 21 štadiónov, ale teraz ich počet stúpol…

Bude ich viac, pretože investícia v Banskej Bystrici sa prerozdelila a v projekte pribudli tri menšie štadióny – v Liptovskom Mikuláši, Spišskej Novej Vsi a Martine.

Najpomalšie a najťažšie sa presadzuje projekt vo väčších mestách. Prečo?

To sa ťažko zovšeobecňuje, lebo situácia je všade iná. Ale platí, že zastupiteľstvá sú vo veľkých mestách väčšie a vládne aj väčšia rôznorodosť názorov, poslanci nenájdu spoločnú reč. Niekto má lepší vzťah k futbalu, iný žiadny, niektorí to považujú za dobrú investíciu, ďalší za zbytočnú. A často si neuvedomujú, že táto finančná injekcia platí teraz a zajtra už nebude. Bolo niekoľko miest, ktoré povedali nie a iní sa okamžite chopili šance.

Špeciálna situácia je v Banskej Bystrici, ktorá z projektu vystúpila…

Aj v Banskej Bystrici postavia nový stánok – Národný atletický štadión. Jeho súčasťou bude aj futbalová plocha. Túto úlohu si na plecia zobralo ministerstvo obrany.

Ján Kováčik.
Ján Kováčik. Autor: Pravda, Robert Hüttner

Je v tomto procese zainteresovaný aj futbalový zväz?

Len v tom, že investor bude s nami konzultovať, aké futbalové parametre by mal mať štadión, aby sa tu mohli konať medzinárodné stretnutia. Nemám informácie, ako postupujú prípravy, preto sa k tomu nemôžem viac vyjadriť.

Z veľkých miest vypadol veľký futbal – v Košiciach, Banskej Bystrici… Donedávna sa trápila Nitra i Prešov, kde stále nie je ideálna situácia. Boli ste dlho majiteľom banskobystrickej Dukly. Prečo ste ju nechali padnúť?

V Bystrici už viac ako dvadsať rokov nežijem. Bol som ochotný dávať do futbalu nejaký objem finančných prostriedkov, ale nemal som už chuť klub financovať sám. Nenašiel som partnerov, ani mesto neprejavilo záujem.

Môže slovenský futbal existovať bez takých bášt, akými boli Košice a Banská Bystrica?

Vidíte, že to ide. Otázka je, ako. Môžeme si povedať, kde by sa mal hrať špičkový futbal. Ale nedá sa to nariadiť zhora, môžete robiť, čo chcete.

Keď vlani v lete končil košický klub, robili ste nejaké kroky, aby ste ho zachránili?

Intenzívne som sa o problémy zaujímal a hovoril som s množstvom ľudí. Niekedy je možno lepšie, keď sa všetko vyjasní a vyčistí, potom sa možno narodí niečo nové a zaujímavé. Som presvedčený, že aj v Košiciach sa dá dokopy partia ľudí, ktorá bude robiť futbal na úrovni.

To, že sa podarilo presadiť a rozbehnúť projekt výstavby a rekonštrukcie štadiónov, považujete za vašu zásluhu?

Do istej miery áno. Ale je to aj zásluha ľudí, ktorí mu uverili. Musel som absolvovať veľa stretnutí a rozhovorov. Predstavil som politikom a predstaviteľom vlády projekt, ktorý bol na Slovensku dovtedy nevyskúšaný, neznámy. Neprišiel som za nimi s natiahnutou rukou, nechcel som 45 miliónov, ale navrhol som, aby nám odsúhlasili 4,5 milióna ročne na desať rokov a my ostatné náklady zvládneme. To bola v tom okamihu trochu trúfalosť.

V čom?

Musel som presvedčiť zástupcov Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, aby nám odklepli úver. Finančná situácia zväzu nebola v tom čase ideálna. Dnes si plníme všetky záväzky voči banke a väčšina štadiónov je hotová. Celý projekt by sme mali ukončiť do roku 2022, ale my by sme ho chceli kompletne uzavrieť o dva roky skôr.

Výkonný výbor SFZ schvaľuje zväčša všetky body úplne jednoznačne. Býva na jeho zasadnutiach aj búrlivejšia diskusia, ostrejšia výmena názorov?

Sú témy, na ktorých sa všetci nezhodneme a rešpektujeme potom väčšinu. Na výkonný výbor a ani na konferenciu však nejdeme bez toho, aby sme si problémy vopred nevydiskutovali. Hľadáme zhodu, spôsob, ako presadiť riešenia. Na výkonnom výbore sa nik s témou nestretne po prvý raz. Vo vyše 90 percentách je to naozaj jasná voľba. Ak niečo neprejde, vrátime sa k problému o mesiac.

Našlo by sa niečo, čo ste chceli na výkonnom výbore presadiť a nepodarilo sa vám to?

Nie, to sa nestalo. Vždy sa mi podarilo presvedčiť ľudí a nájsť väčšinu, ktorá návrh schválila.

Takže nemusíte robiť časté kompromisy?

Práca v takej obrovskej komunite, akú predstavuje futbal, je vždy o kompromisoch. Ale musia byť len také, s ktorými môžem pokojne žiť.

Ak vás zvolia, môžete sa stať najdlhšie slúžiacim šéfom zväzu. Máte predstavu, dokedy to potiahnete?

O tom neuvažujem. Aj keď ma na budúci týždeň opäť zvolia, nie je nikde napísané, že vydržím vo funkcii celé obdobie. Chcem pokračovať v práci, zdokonaliť akadémie, rozbehnúť po celom Slovensku projekt pre materské školy Dajme spolu gól, podporiť výraznejšie amatérsky futbal, pozrieť sa na model súťaží a podobne. SFZ musí byť moderná firma. Náš informačný systém je dnes považovaný za jeden z najlepších, aj FIFA a UEFA k nám posielajú ľudí, aby sa s ním oboznámili. Uľahčuje nám prácu, zjednodušuje administratívu.

Často o úspešnosti či neúspešnosti šéfa zväzu rozhodujú výsledky prvej reprezentácie. Necítite v tom najväčšie riziko? Občas počuť, že ťažíte aj zo súčasnej silnej generácie…

Toto riziko som si uvedomoval aj pred vyše siedmimi rokmi, keď som nastupoval do funkcie. Aj keď teraz niektorí hráči budú v reprezentácii končiť, v tíme sa objavujú mladí futbalisti. Šancu dostali Škriniar, Lobotka, Rusnák i ďalší. Máme veľa talentov a o budúcnosť slovenského futbalu nemám obavy.

#Slovenský futbalový zväz #Ján Kováčik
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk