Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Lúči sa bojovník do roztrhania tela. A aj dresu

Vlani v lete v debate vo francúzskom Vichy po prvý raz pripustil, že sa blíži jeho rozlúčka s reprezentačným dresom.

14.11.2017 08:00
debata
Ján Ďurica v drese Artmedie v novembri 2005... Foto: SITA/AP, ANTONIO CALANNI
Ján Ďurica, Sebastian Veron, Luis Figo Ján Ďurica v drese Artmedie v novembri 2005 medzi Juanom Sebastianom Verónom a Luísom Figom z Interu Miláno.

„Tento turnaj je možno pre mňa úplne posledný. Aj preto by som tu rád zostal čo najdlhšie. Potom sa uvidí,“ vravel Ján Ďurica pred osemfinále ME s Nemeckom.

V kútiku duše myslel stále na Rusko 2018. V Lokomotive Moskva práve uzatváral sedemročný angažmán a veril, že by sa mohol do krajiny, kde prežil najviac futbalových sezón, ešte raz vrátiť. Na svetový šampionát. Slováci však do Ruska nepostúpili a v tom okamihu bolo všetko jasné.

„Končím! Prišiel môj čas. Reprezentácii som odovzdal maximum. Tieto dvere sa pre mňa zatvárajú.“

Premiéru zažil v Hirošime

Reprezentačné čísla dôrazného stopéra, ktorý o niekoľko dní oslávi 36. narodeniny, si zaslúžia pozornosť. V slovenskom výbere vydržal trinásť rokov, štyri mesiace a štyri dni. Dnes v ňom nastúpi posledný raz. V zápase s Nórskom v Trnave si pripíše 91. štart.

Bude to pre neho emotívna rozlúčka. „Rozhodovanie nebolo pre mňa jednoduché. A najťažšie chvíle ma ešte iba čakajú, po poslednom zápase. Byť v reprezentačnom kolektíve vyše trinásť rokov je dlhý čas. Musel som sa na odchod pripraviť najmä v hlave.“

Foto: SITA, Nina Bednáriková
Ján Ďurica

Premiéru si odkrútil v ďalekej Hirošime 9. júla 2004. Domáce Japonsko vyhralo 3:1 a dunajskostredský rodák sa objavil v zostave trénera Dušana Galisa na ľavej strane obrany.

„Na tento zápas si dobre pamätám, hoci to bolo veľmi dávno. V obrane som nastúpil s Martinom Škrtelom a Balászom Borbélym,“ vraví.

Do veľkého futbalu vstúpil v Dunajskej Strede, keď mal dvadsať. Ale cesta do reprezentácie sa mu otvorila až po príchode do Petržalky. Artmedia sa práve chystala na svoje hviezdne obdobie. Tréner Vladimír Weiss dával dokopy mužstvo, ktoré nielenže získalo doma titul, ale dokázalo ako jediné preraziť aj v Európe.

Ďurica dohral ako Šoltis

Ukázal sa ako bojovník, ktorý sa na ihrisku bije do roztrhania tela. A aj dresu. Na Tehelnom poli jeho tím rozbil v Lige majstrov Celtic Glasgow piatimi gólmi, ale postup nemal v suchu. V odvete v šialenej atmosfére domáci doťahovali stratu z Bratislavy. Napokon vyhrali „len“ 4:0, čo im nestačilo. Ďurica odohral druhý polčas ako Šoltis.

Weiss mu zveril najťažšiu úlohu. Brániť najnebezpečnejšieho útočníka súpera Johna Hartsona. V 39. minúte v jednom z mnohých ťažkých súbojov mu Walesan roztrhol dres. „Hartson bol nepríjemný. V súbojoch si pomáhal rukami,“ vravel Ďurica, ktorý mu takisto nič nedaroval.

Ján Ďurica v júli 2005 po víťazstve Artmedie... Foto: SITA/AP, PETR DAVID JOSEK
Ján Ďurica Ján Ďurica v júli 2005 po víťazstve Artmedie nad Celticom.

Rozhodca Mailenco mu nariadil, aby sa prezliekol. Lenže Artmedia náhradný dres nemala. Najprv sa pokúsil roztrhaný dres zlepiť páskou masér Vilo Kalmán, potom ho zošíval chirurgickou niťou lekár Peter Malinovský. Nepodarilo sa. Až rozhodca súhlasil, že slovenská štvorka môže po prestávke nastúpiť s číslom 11 a menom Šoltis.

Dráma v zákulisí trvala osem nekonečných minút. Oslabená Artmedia neodolala tlaku. Druhý gól jej strelili pred odchodom do šatne – Hartson. „Bol som nervózny, chcel som sa vrátiť rýchlo na ihrisko,“ spomínal Ďurica. Po prestávke už Hartsonovi nedal ani dýchať a kanonier ďalší gól za Čobejov chrbát nedal.

Zahral si na MS i ME

Skúsenosti z ťažkých bojov v Lige majstrov na jeseň 2005, húževnatosť, spoľahlivosť a nebojácnosť v osobných súbojoch mu postupne otvorili cestu do základnej zostavy slovenského národného tímu.

Najprv si pripisoval štarty len sporadicky, ale rok 2006 bol zlomový. Z deviatich zápasov nastúpil v siedmich a odohral najviac minút zo všetkých hráčov. Utvoril dvojičku v strede obrany s Martinom Škrtelom a spolu to potom ťahali viac ako desať rokov.

Ťažko sa mu vyberá zápas, ktorý by medzi deväťdesiatimi špeciálne vyzdvihol. Zahral si vo finálových turnajoch MS v Južnej Afrike 2010 i ME vo Francúzsku 2016. „Pre mňa majú cenu nielen stretnutia na týchto turnajoch, ale aj cesta na šampionáty. Odohrali sme veľa pekných stretnutí. Budem spomínať na všetky zápasy v reprezentačnom drese,“ potvrdzuje.

O jeho dlhodobo vysokej výkonnosti svedčí aj fakt, že od roku 2005 dvanásťkrát za sebou bodoval v ankete o najlepšieho futbalistu roka, z toho deväť ráz nechýbal v prvej desiatke. Aj v jeho prípade platilo – čím starší, tým lepší.

V Trabzonspore ešte nekončí

Najvyššie, na bronzovú priečku za medzi najlepšími dostal v roku 2014, keď mal tridsaťtri a futbal už neznamenal pre neho všetko.

„Vždy sa dá zlepšovať a verím, že to mojimi výkonmi potvrdím,“ približoval svoje názory.

„Cítim sa dobre a mám čistú hlavu. Dôležité je, že nelietam v oblakoch a nechýba mi ani pokora. Asi som už dospel, mám viac nielen futbalových, ale aj životných skúseností. Futbal už nie je jedinou prioritou. Veľmi ma však baví a užívam si ho.“

Teraz verí, že futbal mu už nezhltne všetok čas. Zatiaľ si však od neho neoddýchne. „Tento rok hráme ešte aj na Štedrý deň v Karabüku. Vianoce budem mať až 25. decembra. Futbal ma neraz obral o chvíle s rodinou a kamarátmi. Žijem dlho v zahraničí, musel som si zvykať na iný život. Keď skončím s futbalom, určite sa vrátim domov,“ tvrdí.

Ján Ďurica na tlačovej konferencii Trabzonsporu. Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Ján Ďurica Ján Ďurica na tlačovej konferencii Trabzonsporu.

Po desiatich rokoch legionárčenia v Rusku vlani v lete zmenil dres – prestúpil do tureckého Trabzonsporu. V tejto sezóne má popredný klub vysoké ambície. Pripomína si 50. výročie založenia a rád by jubileum oslávil titulom.

„Nezačali sme sezónu dobre, výsledky neboli také, ako sme očakávali. Prišlo k zmene na trénerskej lavičke. Naposledy sme zdolali Galatasaray a remizovali v Kayserispore. Myslím si, že titul ešte nie je stratený.“

Silná partia mu bude chýbať

S futbalom sa ešte nelúči, dohrá sezónu a potom sa uvidí. Možno bude pokračovať v Turecku, možno inde v zahraničí, ale úplne nevylúčil ani návrat do slovenskej ligy či definitívny koniec kariéry.

„Zatiaľ sa cítim dobre, som zdravý, ak mi to vydrží a ponúknu mi zmluvu, ešte by som rád pokračoval v Trabzonspore. V tíme je Kucka, Bero, Hubočan, prinesú mi do klubu aj trochu atmosféry z reprezentácie.“

Načo bude po dnešnej rozlúčke najviac spomínať?

„Najmä na výbornú partiu. Je veľmi silná, bude mi chýbať. To, že som bol jej súčasťou, bola pre mňa radosť i česť.“

debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Ďurica #slovenskí futbalisti