„Zatiaľ si to užívam, lebo dnes je len prvý deň zrazu a rozlúčku si natoľko neuvedomujem. Budeme spolu desať dní, chcem si užiť každý z nich. Uvidíme, ako sa budem cítiť po Nórsku, potom to bude asi ťažšie. Som však na rozlúčku pripravený,“ vyhlásil po príchode do Senca dunajskostredský rodák, ktorý o necelý mesiac oslávi 36. narodeniny.
Potvrdil, že urobiť definitívne rozhodnutie o rozlúčke nebolo jednoduché. „Bol som súčasťou reprezentačného kolektívu viac ako trinásť rokov. To je veľmi dlhá doba. Keď sa blíži koniec, nie je to príjemné. Ale v každom športe príde tento čas.“
Ďurica plánoval iný odchod. Myslel si, že by mohol kariéru ukončiť na svetovom šampionáte v Rusku, kde prežil veľkú časť svojho futbalového života. „Bolo by to krajšie. Pôvodne som mal také plány. Ale to už je za nami. Pred nami sú dva posledné zápasy tohto roka. Tréner už bude pripravovať mužstvo na ďalšiu kvalifikáciu.“
Spoluhráči svojho kamaráta prehovárali, čo priznal aj Ďurica. „Nejaké podpichovačky z ich strany boli. Moje rozhodnutie je však konečné, platí to na sto percent. Môj čas prišiel. Chcem si už len užiť posledný zápas a dôstojne uzavrieť reprezentačnú éru.“
Spomenul si aj na svoj prvý zápas v roku 2004. „Bolo to v Japonsku, nastúpil som v obrane s Martinom Škrtelom a Balázsom Borbélym. Ja však budem spomínať na celé obdobie v reprezentácii, hral som na majstrovstvách sveta i majstrovstvách Európy. Krásnych momentov bolo veľa, nielen šampionáty, ale tiež cesta na ne. Odohrali sme veľa dobrých stretnutí,“ zdôraznil.
Foto: SITA/AP, Petr David Josek
V Trnave na budúci utorok bude mať špeciálne kopačky na túto príležitosť. A nechá si vyrobiť aj špeciálnu kolekciu dresov. „Každý odo mňa pýta môj posledný dres. Preto ich potrebujem viac.“
Koniec reprezentačnej kariéry ešte neznamená rozlúčku s futbalom. Ďurica má do konca ročníka zmluvu v tureckom Trabzonspore, ktorú chce dodržať. Niektorí bývalí reprezentanti sa po zahraničnom angažmáne vrátili domov. Na otázku, či prichádza do úvahy aj slovenská liga, v ktorej začínal futbalovú dráhu a kde by ju mohol aj skončiť, zatiaľ neodpovedal.
„Kým sa dá, rád by som zostal čo najdlhšie v zahraničí. Ak tam skončím, potom sa uvidí, čo bude ďalej. Možno skončím úplne kariéru a začnem niečo nové. To bude veľmi ťažké.“
Ďurica je rodák z Dunajskej Stredy a potvrdil, že mu je sympatické, ako v klube teraz robia futbal. „Páči sa mi, čo sa teraz v meste a v klube deje, aký štadión vybudovali, akí sú v Dunajskej fanúšikovia. Mám o tom prehľad, videl som aj nedávno zápas DAC so Slovanom. Viem, akú skvelú atmosféru vedia urobiť fantastickí domáci fanúšikovia. Klobúk dolu.“