„Kúpili sme ich na oficiálnej stránke, ktorá bola určená pre slovenských fanúšikov. Organizátori nám ich poštou poslali na Slovensko. Boli však do iného sektora, než aký bol vyhradený pre Slovákov. To sme však vopred nevedeli,“ vysvetľovala Jana Tyralová, ktorá už viac ako desať rokov žije a pracuje v Anglicku.
Pri vstupe do sektora ich čakalo nemilé prekvapenie. Zostali za bránami. „Napokon sme sa na naše miesta dostali malou fintou. Vyzliekli sme si slovenské dresy a bez problémov prešli do hľadiska. Akurát to bolo až v prvej polovici polčasu a nevychutnali sme si najkrajší moment – Lobotkov gól,“ pokračovala Jana.
Priznala, že nepatrí k veľkým futbalovým fanúšikom. „V Anglicku sa vyberiem na futbal len výnimočne. Ale tento zápas na Wembley som si nemohla nechať ujsť. Vidieť ho naživo bol napriek všetkým komplikáciám zážitok. Je to úplne iné ako sedieť pred obrazovkou,“ dodala.
Slovenských reprezentantov opäť podporili tisícky praznivcov. Mnohí pracujú v Anglicku, ale veľká časť pricestovala špeciálne na zápas.
„V Trnave sme prehrali s Angličanmi nešťastnou náhodou, je najvyšší čas ukončiť nepriaznivú bilanciu s týmto súperom. Verím, že vyhráme,“ vravel tesne pred výkopom Mikuláš Barna, ktorý pochádza z Čabaloviec neďaleko Medzilaboriec a do Londýna pricestoval v deň zápasu aj so synovcom Jakubom Burdom.
„Prileteli sme v lietadle z Košíc, ktoré bolo plné fanúšikov. Nálada bola optimistická, už v lietadle sme viedli 1:0,“ smial sa.
V Londýne sa stretli aj s kamarátmi, ktorí pôsobia v Anglicku už trinásť rokov. Marián Malík a Miroslava Ivanová chodia na futbal často. „Aj na anglickú ligu. Boli sme aj na zápase Anglicko – Slovensko pred vyše ôsmimi rokmi, keď sme prehrali 0:4. To sa teraz určite nezopakuje,“ verili.
Potom všetci dodávali, že aj keď to náhodou nevyjde, na mužstvo nezanevrú. „Budeme mu ďalej držať palce a nabudúce to určite zvládne,“ rozlúčili sa.