Správca vyhnal z trávnika Wembley Popluhára i Puskása

04.09.2017 17:00
Wembley Stadium
Štadión vo Wembley. Autor:

"Keď som prešiel zo šatní dlhým tunelom na ihrisko, odrazu na mňa dýchala história i noblesa. Hrať na Wembley bol výnimočný zážitok," spomínal znamenitý trnavský špílmacher Ladislav Kuna.

Vo futbalovej pevnosti Albiónu si zahral dva razy, čo sa zo Slovákov pošťastilo do pondelka len ďalšej futbalovej legende Mariánovi Masnému. Obaja si čaro Wembley vychutnali v českosloven­skom drese.

V pondelok večer sa tu druhý raz v samostatnej histórii predstaví slovenský tím v zápase v F-skupiny kvalifikácie MS 2018.

Prvý Slovák bol futbalista storočia

Wembley, legendami opradený chrám najpopulárnejšej hry, znamená pre anglický futbal toľko, čo pre Londýn i Anglicko chýrna katedrála svätého Pavla. Obe unikátne stavby delí vzdušnou čiarou zopár kilometrov.

Na zelenom koberci sa slúžia futbalové omše. Behali po ňom najslávnejší futbalisti planéty a Angličania práve tu pred vyše polstoročím získali jediný titul svetových šampiónov azda v najdiskutova­nejšom finále MS.

Je symbolické, že prvým Slovákom, ktorý vkročil na magický štadión, bol Ján Popluhár. Slovenský futbalista storočia. Pred 54 rokmi dostal pozvánku, z ktorej sa všetkým futbalistom tajil dych. Nastúpil za výber sveta proti domácim pri príležitosti stého výročia založenia Anglickej futbalovej asociácie.

„Stretnutiu sa pripisoval obrovský význam. Keď som vyberal zo schránky pozvánku, mal som pocit, že snívam. Tento zápas som považoval za jeden z vrcholov mojej kariéry,“ spomínal rodák z Bernolákova na mimoriadnu udalosť v dejinách futbalu.

Bezgólová remíza s majstrami sveta

Zápas pred stotisíc divákmi sa uskutočnil 23. októbra 1963. Angličania vyhrali v strhujúcom stretnutí 2:1. Deň pred ním Popluhár i ďalšie hviezdy svetového futbalu pocítili na vlastnej koži, že korzovať sa po hýčkanom koberci môže byť až nebezpečné.

„Boli sme si prezrieť štadión a vyšli sme zo šatní aj na plochu,“ popisoval zážitok. „Odrazu sa na nás vyrútil rozzúrený chlapík. Strkal do mňa i do Puskása, di Stefana a Masopusta. Kričal a odháňal nás preč. Bol to správca štadióna. Našťastie, zasiahol pracovník anglickej asociácie, vysvetľoval mu, že sme hostia a najlepší futbalisti sveta. Muž sa trochu upokojil, no naďalej šomral, že keby mu takto behala po ihrisku každá delegácia, o chvíľu je po ňom. Musím uznať, mal pravdu. O trávnik na Wembley sa fantasticky starali.“

Popluhár sa o tom presvedčil aj o tri roky neskôr, keď 2. novembra 1966 nastúpil na tomto štadióne prvý raz aj československý tím. Zverenci Jozefa Marka uhrali s čerstvými svetovými šampiónmi bezgólovú remízu.

Trávnik obrátili naruby

Okrem kapitána Jána Popluhára exceloval medzi žrďami Ivo Viktor, ktorý začínal svoju hviezdnu kariéru.

„V deň stretnutia lialo,“ vravel dirigent československej obrany. „Trávnik sme obrátili naruby. Na viacerých miestach zostalo oranisko. Keď som hodinu po zápase odchádzal zo šatne, všimol som si, že na ploche makalo asi dvesto ľudí. Polovica ihriska už bola ošetrená, ak si to vyžadovala situácia, aj podsiata.“

V čase spoločného štátu sa vo Wembley v štyroch zápasoch predstavilo dovedna 25 slovenských futbalistov. Po úvodnej remíze v troch ďalších československí reprezentanti prehrali.

Počet Slovákov, ktorí si vyskúšali tento štadión, vyskočil 28. marca 2009. V Londýne nastúpil v príprave samostatný slovenský tím. Zahralo si 17 zverencov trénera Vladimíra Weissa. Medzi nimi i traja futbalisti súčasného kádra – Škrtel, Pekarík a Hamšík. Na tento súboj nespomínajú v najlepšom – domáci ich rozbili 4:0 (dva góly dal Rooney, po jednom Heskey a Lampard).

V premiére hrozila tragédia

Pôvodný štadión vo Wembley Parku vybudovali pred bezmála 95 rokmi. Zažil viacero výnimočných udalostí. Víťazne tu finišoval na desaťkilometrovej trati na prvej povojnovej olympiáde 1948 československý vytrvalec Emil Zátopek. A holandská suverénka atletických súťaží Fanny Blankersová-Koenová sa tešila zo štyroch zlatých.

Wembley však odjakživa patril najmä futbalu. Veľa nechýbalo a hneď úvodný zápas mohol mať hrozivé následky. Na novom štadióne sa 28. apríla 1923 hralo finále Anglického pohára Bolton Wanderers – West Ham. Organizátori sa spočiatku obávali, že hľadisko zostane poloprázdne, rok predtým videlo finálový zápas „len“ 53-tisíc fanúšikov.

Vypuklo však futbalové šialenstvo a kapacita 126-tisíc miest zďaleka nestačila. Návštevníci prelomili brány štadióna a za ne sa natlačilo asi 200-tisíc ľudí. Našťastie, k tragédii nedošlo. Dav nespanikáril a polícia úlohu zvládla.

Výkop posunuli o 45 minút. Pred očami kráľa Juraja V. sa tešili z trofeje Wanderers (2:0). Legendárna športová stavba napísala svoju prvú kapitolu.

Štadión stavali dlho a draho

Staručký štadión zbúrali a na rovnakom mieste vyrástol v roku 2007 supermoderný stánok. Zmizli aj veže-dvojičky, ktoré boli bezmála osem desaťročí najvýraznejšími symbolmi Wembley. Teraz ho charakterizuje nová dominanta – 315-metrová oblúkovitá klenba, ktorá spája severovýchodnú a južnú časť. Najvyšší bod konštrukcie sa nachádza vo výške 133 metrov.

Rozťahovacia strecha váži sedemtisíc ton. V útrobách je okrem iného 2618 toaliet, čo je najviac na svete v jednom objekte. Výstavba, ktorej sa chopila austrálska spoločnosť Multiplex, mala časový sklz, trvala bezmála sedem rokov. Pôvodne sa v zmluve hovorilo o cene 326,5 milióna libier. Napokon vyšla až na 798 miliónov libier.

Kapacita hľadiska je 90-tisíc miest. V Európe je iba jeden väčší štadión – barcelonský Nou Camp.

Čo je na Wembley

  • 90-tisíc sedadiel
  • 688 stánkov s občerstvením
  • 42 barov a reštaurácií
  • 2618 toaliet
  • 26 výťahov
#Ferenc Puskás #Ján Popluhár #Wembley
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
29,99
Vianočný aranžmán veniec so sviečkou strieborný

Vianočný aranžmán veniec so sviečkou strieborný

23,99
Amore Ľalia Color

Amore Ľalia Color

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk