Dúbravku láka Sparta. Vyriešim to po Litve, vraví

02.06.2017 07:00
Martin Dúbravka
Martin Dúbravka. Autor:

Matúš Kozáčik stál v bránke reprezentácie v dvadsiatich súťažných zápasoch za sebou. Nepretržite takmer štyri roky, od 15. októbra 2013.

Len v príprave sem-tam pustil medzi žrde svojich náhradníkov. Vo Vilniuse o osem dní bude chýbať. Slovenskú futbalovú brankársku jednotku čaká operácia.

Verí, že sa Kozáčik rýchlo vráti

Tréner Ján Kozák avizuje, že po dlhom čase musí riešiť problém na brankárskom poste. Zatiaľ nemá jasno, kto dostane šancu v základnej zostave. V nominácii má dvojicu reprezentačných nováčikov Miloša Volešáka, Martina Polačeka a Martina Dúbravku, ktorý je už dlhšie členom reprezentačného kádra, ale v drese národného tímu si pripísal len dva štarty.

„Som v reprezentácii dlhšie ako dvaja spoluhráči, ale to neznamená, že mám aj bližšie do bránky ako oni, že prišiel automaticky rad na mňa. Konkurencia je vysoká, moji kolegovia majú kvalitu a navzájom sa podporujeme,“ reagoval 28-ročný Martin Dúbravka.

Ako vníma súčasnú situáciu na jeho poste? „Je to súčasť futbalového života, prichádzajú zranenia a aj obmena kádra, s tým treba rátať. To prináša aj zmeny. Ale mrzí ma, ak je to na úkor zranení. Šanca sa mi naskytla aj preto, lebo Matúš Kozáčik je zranený, predovšetkým mu želám, aby sa dal rýchlo dokopy a vrátil sa čo najskôr do mužstva. Sme stále v úzkom spojení, podporujem ho, odkedy sme spolu v reprezentácii. A aj on mňa.“

Ponuku z Liberca neprijal

V uplynulej sezóne pôsobil v Liberci, ale teraz sa o neho zaujíma Sparta Praha. Dúbravka to nepopiera. „Sú to pravdivé informácie, so sparťanmi som bol v denno-dennom kontakte. Komunikujem najmä s trénerom brankárov Zítkom. Ten mi predostrel ich predstavu. Sparta je určite lákadlom, je to veľkoklub, ale záujem prejavili aj iné kluby. Rozhodol som sa, že teraz sa maximálne sústredím na reprezentáciu a až po zápase v Litve vyriešim tento problém.“ Mimochodom, sparťania ho chceli už pred tri a pol rokom, keď odchádzal zo Žiliny do dánskeho Esbjergu.

V Liberci sa mu končí zmluva, debatoval aj o jej predĺžení. „Stretol som sa s predstaviteľmi klubu, potešilo ma, že boli so mnou spokojní. Predtým som pôsobil v Dánsku, potreboval som sa opäť pripomenúť na československej scéne. Mal som zmluvu len na rok. Dostal som z Liberca novú ponuku, ale rád by som sa posunul v kariére zasa o niečo ďalej.“

Uplynulú sezónu rozdelil na dve časti. „Na začiatku sme dosiahli v Liberci pekný úspech a postúpili sme do skupiny Európskej ligy, odohrali sme v nej kvalitné zápasy. Nezachytili sme však štart v lige, prišli sme zbytočne o veľa bodov a chvíľu nám hrozil aj zostup. Rýchlo sme sa zachránili a potom sme si futbal užívali a v piatich kolách v závere sezóny bavili divákov. Posledný zápas s Mladou Boleslavou sme vyhrali 4:0 a podali sme asi náš najlepší výkon. S umiestením nie sme spokojní, ale herne sme sa na jar zlepšili.“

Umelého trávnika sa nebojí

Žilinský rodák tvrdí, že sa na blížiaci zápas v kvalifikácii MS 2018 pozerá podobne ako futbalová verejnosť. „Všetci očakávajú výhru a verím, že ju vybojujeme. Nebude to však jednoduché. Súper bude mať výhodu, hrá sa na umelej tráve, je na ňu viac zvyknutý. Myslím si však, že máme široký a kvalitný káder a mali by sme to potvrdiť.“

Tréner brankárov Miroslav Seman ho dobre pozná, pod jeho vedením začínal v žilinskom áčku. To však nebude pre neho nijaká výhoda. „V nominácii je aj Miloš Volešák, toho dokonca aktuálne trénuje v Žiline, pozná ho takisto dokonale, má ho momentálne denne na očiach. Neriešim, aké sú moje šance nastúpiť v Litve. Samozrejme, budem rád, keď ma tréner pošle do bránky, kto by nechcel chytať v reprezentácii. Ak dostanem šancu, budem sa usilovať na sto percent ju využiť. Ak nie, budem držať palce spoluhráčovi. Tak by to malo v reprezentácii vždy fungovať.“

Nemá obavy z umelého trávnika, na ktorom sa bude vo Vilniuse hrať. „Pre mňa to nie je komplikácia. Aj keď každá umelá tráva ma svoje špecifiká, ja som na nej prakticky vyrastal, mám dosť skúseností už od žiackych kategórií. Brankár možno potrebuje dva-tri dni, kým si zvykne najmä na iný odraz, ale potom by to už nemal byť problém. Ak má niekto malú výhodu, tak je to Miloš Volešák, ktorý pravidlene hráva a trénuje v Žiline na umelom povrchu.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Matúš Kozáčik #Martin Dúbravka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku