Pod vedením českého kouča, bývalého reprezentanta Pavla Hapala (47), ktorý si zahral aj najvyššiu súťaž v Nemecku i Španielsku. Trénoval tiež Nitru, Senicu i Žilinu, s ktorou získal titul a postúpil do skupiny Ligy majstrov. Na lavičku slovenských reprezentantov do 21 rokov sa posadil na začiatku roka 2015. Pravde poskytol rozhovor ešte pred piatkovým večerným stretnutím v Myjave (Slovensko vyhralo nad Bieloruskom 3:1).
Ako sa vám zaspávalo vo štvrtok večer, keď ste sa dozvedeli, že vaši zverenci sú už istými víťazmi skupiny?
Chvíľu mi trvalo, kým som zaspal… Ale nijaké oslavy sa neuskutočnili, hráči si po večeri zakričali víťazný pokrik, to bolo všetko. Vedeli sme, že v piatok nás čaká ťažké stretnutie s Bieloruskom. Viac si úspech užijeme po ňom.
Tým, že bolo rozhodnuté, stratil súboj s Bieloruskom trochu náboj…
Prirodzene, ak by padlo rozhodnutie priamo na ihrisku, bola by radosť ešte bezprostrednejšia, intenzívnejšia. Ale boli sme radi, že už je všetko jasné. Tlak povolil a hráči mali čistejšie hlavy. O to viac sa mohli ukázať, predviesť čo najlepší výkon. Hlavná úloha sa nezmenila – zostalo ňou víťazstvo.
Už na začiatku zrazu ste zdôrazňovali, že nechcete špekulovať a spoliehať sa na iných, ale vybojovať si postup vlastnými silami…
To platilo, aj keď už bolo rozhodnuté. Stále ide o kvalifikačné zápasy a vyžadujem od hráčov maximálnu koncentráciu.
Záver kvalifikácie už vnímate ako začiatok prípravy na európsky šampionát?
V každom stretnutí musíme dokazovať svoju silu a každý z hráčov bojuje o miesto v mužstve. Musí presviedčať nás trénerov, že s ním môžeme rátať aj na ME. Proti Turecku príde k niektorým zmenám a nastúpia aj hráči, ktorí toho zatiaľ toľko neodohrali. Dostanú priestor, aby ukázali svoje kvality.
Mladí Slováci postúpili na ME len druhý raz. V čom vidíte základ jasného úspechu, ktorý sa zrodil už pred koncom kvalifikácie?
Hovorím to dlhší čas. Máme vynikajúci kolektív, hráči si maximálne vyhovujú, na ihrisku aj mimo neho. Individuality môžu pomôcť, ale rozhodujúce je kolektívne poňatie, prístup.
V čom je futbalová sila mužstva?
Má viaceré osobností, ktoré dokážu ťahať ostatných a aj rozhodovať zápasy. Vypracovali sme si v nich dosť šancí a strelili sme aj dosť gólov, najviac zo všetkých tímov skupiny. Hra dopredu bola najväčšou prednosťou tohto výberu.
Asi kľúčové pre psychiku hráčov a aj vývoj v skupine boli dve výhry nad Holandskom. Súhlasíte?
Mali pre nás, samozrejme, veľkú cenu. Ani zápas proti Cypru, ktorý nás čakal po prehre v Bielorusku, nebol pre nás jednoduchý. Zvládli sme ho. Naštartoval nás najmä zápas v Holandsku, ktorý sme vyhrali 3:1 a boli sme v ňom jednoznačne lepší. Odvtedy sme začali veriť, že v našich silách je postúpiť.
Ako vnímate šance tohto výberu na šampionáte v Poľsku?
Na ME sa predstaví dvanásť kvalitných tímov – Nemci, Angličania, Španieli, Portugalčania… To bude sila. Ale myslím si, že nie sme bez šance. Vychádzam z toho, že aj keď sa nám zavše príliš nedarilo, dokázali sme zápasy otáčať, vyhrávať aj nad súpermi, ako je Holandsko i Turecko, ktoré vedia konkurovať aj najlepším. Ak sa dobre na šampionát pripravíme, môžeme byť úspešní.
Dosiahli ste výborné výsledky ako hráč i tréner. Kam zaradíte tento úspech?
Konkurencia je naozaj veľká a postúpiť na ME je výsledok, ktorý patrí medzi moje najcennejšie v celej futbalovej kariére. Ale nie je to len moja zásluha, na tom sa podieľalo veľa ľudí. Keď sme postúpili so Žilinou cez Spartu Praha do skupiny Ligy majstrov, bola to veľká eufória. Je porovnateľná s tou, ktorú prežívame teraz.
Nedávno Sparta prepustila trénera a objavili sa informácie, že prejavila záujem o vás. Dostali sa aj konkrétnu ponuku?
Nie, to sa objavilo len v médiách, so zástupcami Sparty som nerokoval. Týmto som sa ani nezaťažoval, sústreďoval som na prácu trénera slovenskej dvadsaťjednotky. To platí stále. Viem, čo futbal prináša, že za 24 hodín sa môže všetko zmeniť, ale teraz som veľmi spokojný a moja práca ma napĺňa.