Spomínate si, ako ste prijali pred dvadsiatimi rokmi ponuku viesť slovenskú reprezentáciu?
Vnímal som to ako česť, vyznamenanie. Vyšiel som zo slovenského a československého futbalu a považoval som za logické sa do neho vrátiť, keď sa naskytla takáto príležitosť, splatiť mu svojimi skúsenosťami, čo mi v minulosti dal. Pôsobil som ako tréner austrálskej reprezentácie, v Sportingu Lisabon, kde som sa stretol s dnes slávnym koučom Jose Mourinhom, bol som prvý neanglický tréner v Aston Ville a neskôr som sedel na lavičke Celticu Glasgow, ale uvedomujem si, že veľkú prestíž som získal ako tréner domácej reprezentácie.
Ako dlho ste uvažovali, kým ste sa rozhodli?
To nebol problém na dlhé rozmýšľanie. V podstate mi bolo jasné od začiatku, že túto prácu chcem robiť a tešil som sa na ňu.
V tom čase ste však pôsobili v tureckom klube Fenerbahce Istanbul…
Zmluvu som mal do leta 1993. Klub mi ponúkol jej predĺženie, dostal som aj iné ponuky, ale v podstate som už uvažoval, že sa vrátim domov. Prebral som to s rodinou a zhodli sme sa. V zahraničí som mal dosť aktivít, prednášal som v mnohých krajinách, stál som na čele asociácie európskych trénerov, ale chcel som opäť aj doma zúžitkovať všetky skúsenosti a sily.
V júni 1995 ste z funkcie odstúpili po kvalifikačnej prehre v Poľsku 0:5. Nikdy ste neoľutovali, že ste sa na túto prácu dali?
Nie, som rád, že som stál na začiatku formovania prvého slovenského výberu, hoci všetko nedopadlo tak, ako by som si želal. Každý začiatok býva ťažký, mali sme náročnú úlohu, lebo väčšine hráčov chýbali medzinárodné skúsenosti. A stretli sme sa aj s nepochopením, s problémami s uvoľnovaním hráčov, ktorí vtedy pôsobili v drvivej väčšine v slovenských kluboch. To sú však veci, ku ktorým sa už nechcem vracať.
Myslíte si, že slovenská reprezentácia je za dvadsať rokov silnejšia, urobila výraznejší krok dopredu?
Ťažko zovšeobecňovať. Prežila lepšie i horšie obdobia. Prebojovala sa na svetový šampionát do Afriky, čo bol vynikajúci úspech. Väčšina reprezentantov pôsobí v zahraničných kluboch. Vyrástli u nás, talentov máme stále dosť, len by sme potrebovali utvoriť mládeži lepšie podmienky a kvalitne s ňou pracovať. Reprezentáciu stále pozorne sledujem, chodím na jej zápasy, máme šikovných hráčov i trénerov, verím, že sa dočkáme zasa aj úspechov.
FIFA pohrozila Slovákom za hymnu a vlajku
Jozef Vengloš bol prvý raz v ostrej akcii so svojím tímom až na začiatku februára 1994, teda desať mesiacov po oficiálnom schválení do funkcie trénera reprezentácie. Slovensko vyhralo svoj prvý oficiálny zápas na turnaji v Spojených arabských emirátoch nad domácimi 1:0.
Doma sa mužstvo prvý raz predstavilo v apríli toho istého roku, keď na Tehelnom poli privítalo Chorvátsko (4:1).
Už pred týmito stretnutiami však Slovensko odohralo niekoľko neoficiálnych stretnutí, ktoré takmer zapadli do zabudnutia. Ligový výber pod vedením trénera Jozefa Jankecha vyrazil do sveta v lete 1992. Na turnaji v Šanghaji odohral dva zápasy. Vzbudili nevôľu FIFA i českých partnerov, s ktorými tvorili Slováci ešte stále nielen jeden štát, ale aj jeden futbalový zväz.
Slováci sa totiž v Číne predstavili aj so svojou vlajkou a zaznela aj slovenská hymna. Medzinárodná futbalová federácia varovne zdvihla prst. Pokladala to za neopodstatnené predbiehanie politického vývoja a pohrozila pokutou až desaťtisíc dolárov.
Slovenský výber potom nastúpili ešte dva razy pod Jankechovým vedením proti Litve. Prvý zápas pod Venglošovým vedením odohral so Slovinskom 16. novembra 1993 v Prievidzi. O deň neskôr hral spoločný tím RČS posledný a rozhodujúci zápas v Bruseli o účasť na MS 1994. Zo Slovákov nastúpil v základnej zostave Moravčík a Dubovský, v závere striedal ešte Timko.
„Kým bojuje spoločné slovenské a české mužstvo v kvalifikácii, nechceme hrať oficiálne zápasy. Odchádzam teraz do Bruselu a bolo by pekné, keby sme postúpili na šampionát. Mal by z toho úžitok aj slovenský futbal,“ vyhlásil Vengloš po súboji v Prievidzi, kde sa tešili jeho zverenci z výhry 2:0.
V predzápase, ten bol už s oficiálnym puncom, zdolal Lešického výber do 21 rokov slovinských vrstovníkov 5:1 (2:1).
Neoficiálne zápasy slovenského výberu
28.6.1992, Šanghaj
Čína – Výber Slovenska 2:3
Maixner 3
30.6.1992, Šanghaj
Výber Slovenska – Rumunsko 2:2
Jančula, Serbin
14.10.1992 Vilnius
Litva – Výber Slovenska 0:1
Šimon
30.3.1993, D. Streda
Výber Slovenska – Litva 2:2
Ľ. Luhový, Diňa
16.11.1993, Prievidza
Výber Slovenska – Slovinsko 2:0
Faktor, Ľ. Luhový