Veľa chorvátskych fanúšikov zostali v gréckych väzniciach potom, ako pred zápasom Ligy majstrov medzi AEK Atény a Dinamom Záhreb po násilnostiach zomrel jeden domáci fanúšik.
Prvá skupina chorvátskych priaznivcov sa v pondelok postavila pred sudcu v Aténach, kde mala vypovedať, informovala agentúra HINA.
„Ďalšie rozhodnutie, na ktoré čakáme, je, kto bude prepustený z vyšetrovacej väzby, kto bude obvinený a kto pôjde pred súd a kto pôjde na slobodu,“ povedal ich právnik.
Dovtedy však uplynie minimálne polovica z maximálnej 18-mesačnej lehoty na vyšetrovanie, uviedol Večernji list.
Celkovo 102 chorvátskych fanúšikov je vo väzniciach po celom Grécku, kde ich v auguste zatkli za výtržnosti pred zápasom kvalifikácie Ligy majstrov proti AEK, pri ktorom bol zabitý fanúšik gréckeho klubu.
Grécky právnik väčšiny fanúšikov Dinama – Athanasios Kaimenakis – kedysi člen fanúšikovskej skupiny Panathinaikos „Gate 13“, po skončení vypočúvania na margo svojich klientov povedal, že pre 60 z 90, ktorých zastupuje, neexistujú žiadne materiálne dôkazy.
„Žiadne videá, žiadne vzorky DNA, na základe ktorých boli zadržaní vo vyšetrovacej väzbe,“ tvrdí.
„Naša právna obrana je silná, apelujem na rodiny mojich klientov, aby zostali pokojné. Keď som navštívil Bed Blue Boys vo väzniciach, dozorcovia mi povedali, že sú mimoriadne disciplinovaní a správajú sa veľmi dobre. Som na nich veľmi hrdý,“ povedal Kaimenakis.
Keď však fanúšikov predviedli z policajnej cely pred súd, kričali na dav navôkol tie najhoršie nadávky. Cez okná im vraj ukazovali prostredníky, informovala HINA. „Zdochnite novinári, židia a všetci darebáci,“ kričali na prítomných zástupcov médií.
Čítanie obžaloby vraj môže trvať približne 15 dní – pracovať počas nich budú viacerí prekladatelia. Ďalších 44 členov Bed Blue Boys predstúpi pred sudcu v utorok, zvyšok sa vyjadrí v stredu.
Foto: Matija Habljak / Pixel Media / Profimedia
Portál emswi.gr píše, že fanúšikovia z Chorvátska chceli v lete preniknúť na štadión AEK. Keď sa im to nepodarilo, zaútočili na jeho fanúšikov. „Vypukla zúrivá bitka aj s použitím molotovových kokteilov, palíc a iných predmetov,“ uvádzajú grécke médiá.
Tamojší novinár sledoval situáciu v nemocnici. Povedal, že na chodbách z oboch strán bolo niekoľko fanúšikov na nosidlách.
Najhoršie však je, že ostrý stret fanúšikov sa dal očakávať. Napokon, písali o tom aj samotné chorvátske médiá, ktoré spomínajú diel z roku 2015, keď hralo Dinamo Záhreb v Grécku zápas proti Olympiakosu Pireus. Už tam sa vraj odohrali vážne incidenty.
„Na rôznych fanúšikovských fórach sú informácie, že Bad Blue Boys plánovali tento útok veľmi dlho. Konkrétnejšie od roku 2015 po tom, čo utrpeli v Aténach,“ píše sa v chorvátskych médiách.
Pred ôsmimi rokmi vraj kolóna zaútočila na taxík prevážajúci štyroch Chorvátov. Motorky zablokovali cestu, rozbili okná a hodili na Chorvátov dymový granát. Tí sa vraj teraz chceli pomstiť. Nezáležalo im vraj na súperovi, ale na mieste a preto chceli svoju akciu vykonať v Aténach, aby si tak „obnovili svoju zranenú prestíž“. Vzali však pri tom ľudský život.
Chorvátske médiá otvorene kritizovali fanúšikov Dinama za ich činy v Aténach, zdôrazňujúc, že ubližujú svojmu tímu a krajine a žiadajú pre nich exemplárny trest. Nevynechali však ani grécku políciu.
Dinamo Záhreb má krajne pravicovú fanúšikovskú základňu, ktorá si hovorí Bad Blue Boys.
Oficiálne ju založili 17. marca 1986 v Záhrebe. Názov skupiny bol údajne inšpirovaný filmom so Seanom Pennom v hlavnej úlohe, Bad Boys. Ich maskotom je buldog a oficiálnou hymnou „Dinamo ja volim“ (Milujem Dinamo) od chorvátskej rockovej skupiny Pips, Chips & Videoclips.
Foto: Profimedia
Na domácich zápasoch – na štadióne Maksimir v Záhrebe – majú svoj sektor za bránkou na Severnej tribúne.
Na začiatku 90. rokov boli v popredí nacionalistického hnutia v krajine a pri prvých chorvátskych voľbách ponúkli podporu Franjovi Tudžmanovi, ktorý sa neskôr stal prvým chorvátskym prezidentom.
Saša Podgorelec, záhrebský filmový režisér, ktorý nakrútil dokument o Bad Blue Boys, tvrdí, že od začiatku si boli „dostatočne vedomí vlastnej identity a dosť odvážni na to, aby vyjadrili svoje želania po chorvátskej nezávislosti… Keď ostatní boli stále príliš vystrašení na to, aby to povedali narovinu.“
Najpamätnejším, no azda aj najtemnejším dňom v histórii skupiny bol 13. máj 1990. Do Záhrebu pricestovala na ligový zápas Crvena Zvezda Belehrad a pre mnohých bol tento dátum neoficiálnym začiatkom Balkánskej vojny.
Pred štadiónom dokonca postavili pamätník s nápisom: „Všetkým fanúšikom Dinama, pre ktorých sa vojna začala 13. mája 1990 a skončila sa položením životov na oltár chorvátskej vlasti.“ Napokon, po vojne sa ich domov mnoho už nikdy nevrátilo.
Čo sa to vôbec v tradičnom balkánskom derby stalo?
Už niekoľko hodín pred duelom došlo v Záhrebe k zopár malým potýčkam. Na Námestí republiky v centre mesta sa niekoľko fanúšikov pobodalo nožmi. Hlavný konflikt sa však odohral až na štadióne Maksimir.
Fanúšikovia Dinama vyprovokovali kameňmi sympatizantov belehradského klubu k otvorenému súboju. Delije (ultras Crvenej Zvezdy) si prebili cestu zo svojho sektora a Bad Blue Boys napadli vytrhanými sedadlami a opäť aj nožmi.
Foto: SITA/AP, Petros Giannakouris
To všetko za pokrikov „Zabijeme Tudžmana. Tu je Srbsko. Ustašovci…“ Chorvátski chuligáni reagovali pokrikom: „Povešiame Srbov na vŕby (po chorv. Srbe na vrbe).“
O hodinu sa scény zopakovali. Iniciatívu prevzali Bad Blue Boys, tentoraz však už zasiahli aj milicionári. Bezpečnostné zložky nasadili slzotvorný plyn a pokúsili sa záhrebských fanúšikov rozptýliť.
To sa im nepodarilo. K dispozícii bolo len niekoľko stoviek policajtov, no futbalových výtržníkov bolo na štadióne niekoľko tisíc. V tej chvíli vtrhli na ihrisko a účty si vybavovali priamo medzi sebou. Drámu ukončili až nasadené zálohy a vodné delá. Po zápase v Záhrebe horeli autá aj električky. Pár horúcich hodín sa dodnes považuje za predzvesť násilného rozpadu Juhoslávie.
Pred pár rokmi Chorvátska verejnoprávna rozhlasová a televízna stanica HRT odvysielala dokument „Vojna za domovskú krajinu sa začala na Maksimire“. Odvysielané v ňom boli aj nepodložené teórie, že za násilie boli zodpovedné juhoslovanské tajné služby a srbskí policajní šéfovia.
Nepokoje na zápase sa odohrali iba týždeň po tom, čo pravicová strana Chorvátskej demokratickej únie (HDZ) Franja Tudžmana vyhrala prvé slobodné parlamentné voľby v Chorvátsku.
Dokument obsahuje tvrdenia, že udalosti mohli byť zosnované s jediným cieľom – vytvoriť chaos a destabilizovať nový parlament či orgány v Záhrebe.
Režisér Miljenko Manjkas, ktorý bol kedysi Tudžmanovým mediálnym analytikom, tieto tvrdenia neskôr zopakoval aj pre Večernji list. Podľa neho polícia, ktorej velil Srb, doslova bila všetkých – okrem priaznivcov Crvenej zvezdy. Boli to vraj oni, kto odštartoval nepokoje.
Násilie vypuklo v uliciach Záhrebu ešte predtým, ako sa vôbec začalo hrať. Do metropoly Chorvátska pricestovalo vlakom viac ako dvetisíc srbských priaznivcov z hardcore fanúšikovskej skupiny Delije Red Star.
Tí vyprovokovali spor nielen s Bad Blue Boys, ale aj s obyčajnými fanúšikmi Dinama. Podľa svedkov udalostí polícia, o ktorej sa vedelo, že pozostáva najmä zo Srbov, zasiahla jedine proti Chorvátom.
Zápas Dinama s Crvenou zvezdou ešte viac zradikalizoval chorvátsku spoločnosť. V tej chvíli sa vytvoril akýsi príbeh o nás a o nich. Od toho času sa stalo násilie akoby legitímnym spôsobom riešenia problémov a sporov.
Foto: Profimedia
Dario Brentin, odborník na nacionalizmus v športe, pripomína ešte jeden rozmer konfliktu medzi ultras. Bad Blue Boys si podľa neho vážia tieto momenty aj preto, lebo z nich mažú nálepku chuligánov a vykresľujú ich skôr ako čestných občanov obhajujúcich záujmy národa.
Bad Blue Boys však nie sú obyčajnou radikálnou skupinou. Ich slovo má váhu. Keď sa v roku 1992 vedenie klubu – aj s podporou Tudžmana – rozhodlo mužstvo premenovať na NK Croatia, vehementne protestovali. Na zápasoch pískali tak hlasno, že v prenosových vozoch zámerne tlmili zvuk.
„Dinamo, to je predsa meno sväté!“ argumentovali.
Neskôr sa zasa postavili Zdravkovi Mamičovi, šéfovi Dinama Záhreb i najdôležitejšej postave v celom chorvátskom futbale. Niekoľko sezón odmietali chodiť na zápasy, hoci ich o to mecenáš prosil a pokúšal sa s nimi dohodnúť.
Keď sa karta obrátila a Mamiča, obvineného z daňových podvodov, zatklli, „BBB“ sa na tribúny vrátili. Pred basou, kde mal Mamič svoje nové sídlo, zapálili ohňostroj.
Bad Blue Boys majú vo svojom životopise pekné, ale aj omnoho horšie zápisy. Napríklad v novembri 2008 ich chválili viaceré anglické médiá za ich podporu na White Hart Lane v Londýne počas zápasu Pohára UEFA proti Tottenhamu Hotspur. Hoci prehrávali 0:4, aj naďalej hlasno podporovali svoj tím.
Naopak, o desať rokov neskôr, vykonala chorvátska polícia raziu v štvrtiach, kde žijú Bad Blue Boys. Zabavila im veľa zbraní; palice, pyrotechniku, kukly a množstvo streliva. Ich priestory boli navyše vyzdobené grafitmi venovanými Adolfovi Hitlerovi a Ante Paveličovi – vojnovému zločincovi a kolaborantovi nacistického Nemecka.
Foto: Marko Prpic / Pixel Media / Profimedia
V roku 2022 boli prvou skupinou ultras, ktorá verejne podporila Ukrajinu po ruskej invázii. Fotografie modro-žltých vlajok na Maksimire obleteli celý svet, jedna z nich sa objavila dokonca aj na titulke magazínu Time.
Web Bleacher Report zaradil Bad Blue Boys medzi 16 „top hardcore chuligánskych skupín, s ktorými sa netreba zahrávať“.
Pred pár mesiacmi v Aténach potvrdili škaredú povesť.