Pri havárii lietadla našlo smrť 23 zo 44 pasažierov. Manchester prišiel o ôsmich futbalistov, dvoch trénerov i sekretára. Štastie v nešťastí mal manažér Matt Busby, ako aj deviati hráči. Prežili. Medzi nimi aj legendárny Bobby Charlton.
Busby začal budovať nový tím, doplnený o hráčov rezervy i dorastencov. Mužstvo síce kleslo až na deviate miesto tabuľky, no prebojovalo sa do finále Anglického pohára. V šesťdesiatych rokoch vybudoval na Old Trafforde opäť vynikajúci tím okolo Georga Besta a Denisa Lawa. Hviezdil v ňom však aj Bobby Charlton a z tých, čo prežili katastrofu, sa presadil ešte aj Bill Foulkes.
Uplynulo rovných päťdesiat rokov od udalostí, ktoré otriasli nielen anglickým futbalom. Minútou ticha si ich dnes pripomenú aj na štadióne Wembley pred medzištátnym zápasom domácej reprezentácie so Švajčiarskom. Hráči budú mať na rukávoch čierne pásky a na oboch veľkoplošných obrazovkách premietnu momentky o Busbyho deťoch, ako prezývali vtedajší mladý tím trénera Matta Busbyho.
Pochopiteľne, výročie si uctia aj v klube. Do derby s miestnym rivalom City nastúpia hráči United s replikami dresov z roku 1958 a bude nasledovať minúta ticha. Klub priaznivcov City síce žiadalo nahradiť minútu ticha potleskom – z obáv pred piskotom niektorých svojich fanúšikov – no United na plánoch nič nemení.
„Robíme tú najlepšiu vec pre klub. Nenecháme sa ovplyvniť zvonka,“ povedal pre BBC tréner červených diablov Alex Ferguson. Návštevníci štadióna si budú môcť pozrieť aj stálu výstavu s tématikou leteckého nešťastia v tuneli pod Južnou tribúnou, ktorý premenujú na Mníchovský tunel.
Ako sa to stalo?
Mala to byť veselá cesta domov. Futbalisti Manchestru United uhrali v odvetnom zápase štvrťfinále EPM v Belehrade nerozhodný výsledok (3:3) s Crvenou zvezdou, ktorý im zabezpečil postup. Náladu nepokazil ani fakt, že hráč Johnny Berry stratil pas a odlet sa oneskoril o hodinu. Lietadlo pristálo v Mníchove, aby podľa plánu doplnilo palivo. Do Manchestru však už neodletelo…
Presne pred päťdesiatimi rokmi bol v Mníchove mrazivý, veterný deň a Perinbaba sa činila. Lietadlo vedené kapitánom Jamesom Thainom absolvovalo dva neúspešné pokusy o vzlietnutie, sprevádzané čudnými zvukmi z motora. Boli tri minúty a šesť sekúnd po 15. hodine, keď sa pokúsili tretíkrát vzlietnuť. Nasledovala posledná minúta života pre mašinu nazvanú po lordovi Burghleym. No čo je horšie, aj pre viac ako polovicu pasažierov. Cesta sa skončila po štyridsiatich piatich sekundách.
Lietadlo prešlo značnú časť rozbehovej dráhy, keď kapitán Thain opäť počul lomoz prichádzajúci z pravého motora. Chvíľu ubral z plynu a potom opäť prepol na najvyššiu rýchlosť. Tá sa zvýšila zo 185 kilometrov za hodinu na 205, vyšplhala sa až na 215, aby vzápätí poklesla na 195 km/h. Thain sa pozrel von oknom a stroj sa nezadržateľne blížil ku koncu rozbehovej dráhy.
„Panebože, to neurobíme,“ zaznel výkrik druhého pilota Raymenta. Thian sa snažil zúfalo získať späť stratenú rýchlosť, lenže už nemal kontrolu nad oceľovým vtákom. Začal sa tanec smrti. Za obrovského rachotu bralo lietadlo všetko, čo mu stálo v ceste. Vzalo so sebou plot a narazilo do obytného domu. Našťastie, v tom čase bol prázdny.
Neprežilo osem hráčov
Rinčanie kovu, lietadlo zlomené na kusy. Chaos, panika, chrčanie umierajúcich a stony zranených. Tak to vyzeralo tesne po havárii. Sedem hráčov Manchestru prišlo o život na mieste. Duncan Edwards, jeden z najväčších anglických futbalových talentov, podľahol zraneniam o dva týždne neskôr. Johnny Berry a Jackie Blanchflower utrpeli zranenia, ktoré im nedovolili pokračovať vo futbalovej kariére.
O život prišlo osem novinárov, cestovný agent, tajomník klubu, dvaja tréneri, dvaja členovia personálu a jeden fanúšik. Okrem deviatich hráčov prežil tréner Matt Busby, dvaja fotografi, novinár, zástupca rozhlasu, kapitán lietadla, dve letušky, manželka cestovného agenta a traja ďalší cestujúci (vrátane matky s malou dcérkou).
Medzi troskami ležal hlavný tréner Busby. Nestratil síce vedomie, no v dôsledku bolesti neskôr odpadol. Mal zlomené rebrá, ktoré prepichli pľúca. Na mníchovskej klinike Isaara Rechtsa strávil 72 dní a lekári ho dali dohromady. Busbyho futbalové deti pochovalo lietadlo. Prišiel o polovicu mužstva. Vrátil sa však k trénovaniu a z ďalšej hráčskej generácie sa mu podarilo vybudovať skvelý tím. Manchester triumfoval vo finále EPM v roku 1968. Busby sa napokon dožil vysokého veku – 84 rokov.
Čo spôsobilo katastrofu?
Nemecké orgány viedli vyšetrovanie smerom ku kapitánovi Thainovi a snažili sa ho urobiť zodpovedným za tragédiu. Údajne sa pokúšal vzlietnuť napriek zasneženým a „zamrznutým“ krídlam. Ako dôkazový materiál vytiahli fotografiu, znázorňujúcu krídlo lietadla pokryté snehom. Po preskúmaní negatívu však sneh nebolo vidno.
V roku 1968 Thaina definitívne zbavili zodpovednosti, no k lietaniu sa už nikdy nevrátil. Zomrel ako 53-ročný na infarkt. Skutočnou príčinou havárie bola podľa britských úradov vrstva kašovitého snehu na rozbehovej dráhe. Lietadlo nevedelo nabrať dostatočnú rýchlosť, čo sa stalo osudným.
Obete katastrofy
- Osem futbalistov Manchestru United – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor, Liam ,,Billy" Whelan, Duncan Edwards (zomrel 15 dní po nešťastí na následky zranení).
- Dvaja tréneri – Bert Whalley (šéfkouč), Tom Curry
- Klubový sekretár – Walter Crickmer
- Osem novinárov – Alf Clarke, Don Davies, George Follows, Tom Jackson, Archie Ledbrooke, Henry Rose, Eric Thompson, Frank Swift
- Pomocný pilot - Kenneth Rayment (zomrel tri týždne po katastrofe)
- Cestovný agent – Béla Miklós (organizátor zájazdu)
- Steward – Tom Cable
- Fanúšik – Willie Satinoff
Charlton stále cíti trochu viny
Bol v bezvedomí, takmer päťdesiat metrov od vraku lietadla, stále pripútaný k sedadlu. Spoluhráč Harry Gregg ho potom odtiahol do bezpečia. Bobby Charlton, jeden z najväčších futbalistov dvadsiateho storočia, mníchovskú drámu prežil. Iba s drobnými šrámami. Pre denník The Times sa však priznal, že spomienky na 6. február 1958 ho prenasledujú každý deň a privádzajú k plaču.
„Boli sme všetci priatelia. Nemohol som pochopiť, ako som mohol byť stále pripútaný k sedadlu 50 yardov od lietadla, bez toho, aby ma niečo bolelo – iba s ranou na hlave. Ako je to možné? Ako sa môžem cítiť, že ja som celý a moji kamaráti sú mŕtvi? Každý deň na to myslím,“ spomínal si Sir Charlton. „Viete, človek sa cítil trochu vinný. Ešte aj teraz sa tak cítím.“
Videl z okna, ako lietadlo naráža do plotu a domu. Potom stratil vedomie. Keď sa prebral, okolo neho spúšť, stonanie umierajúcich, nárek zranených. ´„Keď sa na to spätne pozerám, viem, že som mal obrovské šťastie. Je to jedna z najväčších tragédií v športe, pretože vtedajší tím bol na ceste byť najlepší,“ povedal Charlton pre The Times.
Dodnes ho veľmi ho mrzí, že museli takto skončiť jeho mladí, talentovaní spoluhráči: „Ľudia mi niekedy neveria, keď im hovorím, akí dobrí boli. Mali neuveriteľné schopnosti. Pozrite na Duncana Edwardsa. Obrovský talent. S výbornou ľavačkou i pravačkou, prihrávkami. A mal iba 21 rokov. Ľudí, ktorí by na to chceli zabudnúť, by som nenávidel,“ vyslovil sa pre Daily Mail.
Choroba mu zachránila život
Smrť v lietadle siahala aj po slovenskom futbalistovi Milanovi Dankovi. Jeho šťastím bolo, že prestup do turínskeho AC mu začiatkom roku 1949 zahatala ťažká choroba. Inak by totiž s veľkou pravdepodobnosťou sedel 4. mája na palube lietadla s výpravou futbalistov turínskeho AC spolu s krajanom a bývalým spoluhráčom Júliusom Schubertom. Lietadlo narazilo pri návrate z Lisabonu do vrchu Superga neďaleko Turína. Všetkých 31 cestujúcich, vrátane osemnástich futbalistov, zahynulo. Taliansko prišlo o desiatku členov národného tímu.
„Počas mexického zájazdu ŠK Slovan Bratislava som podpísal spolu so Schubertom prestupové lístky manažérovi AC Angelovi Forestovi. Po návrate domov si to však namieril do Talianska iba on. Ja som dostal vážnu chorobu - tuberkulózu obličiek. Ako sa ukázalo, bolo to z mlieka v Mexiku,“ povedal pre Pravdu dnes už 83-ročný Danko. „Operovali ma 1. februára 1949. Prišiel som o obličku, pričom Schubert mi posielal z Talianska streptomycín, keď som dlhé týždne ležal v nemocnici. Tento liek u nás v tých časoch ešte nebol. Postavil ma na nohy a Ďusom mi ním zrejme zachránil život,“ spomína bývalý futbalista na udalosti spred 49 rokov.
Správa zo 4. mája ho šokovala. „Nezvykol som veľmi počúvať rádio, no v ten deň som si ho zapol. A dozvedel som sa tragickú správu o leteckej katastrofe. Schuberta mi bolo strašne ľúto. Bol to výborný futbalista s veľkým srdcom, kamarát. Osud sa k nemu zachoval kruto. Letecké bombardovanie zabilo jeho rodičov v Budapešti a jeho taktiež usmrtilo lietadlo,“ rozpráva Danko, žijúci v Košiciach. „Keď som si pomyslel, že som v ňom mohol sedieť i ja…“
Smrť v lietadle z Lisabonu číhala aj na legendárneho Ladislava Kubalu. Ten si to po úteku z komunistického Maďarska namieril na Apeninský polstrov a za turínsky AC mal odohrať jeden zápas práve proti Benfice. Ochorel mu však syn a do Lisabonu (a tým pádom ani späť) neletel…
Futbalové letecké nešťastia
- Turínska (4. mája 1949) – lietadlo narazilo do vrchu Superga pri Turíne: 31 mŕtvych, 18 futbalistov AC Turín
- Zambijská (27. apríl 1993) – lietadlo letelo do Senegalu a po dvoch tankovacích pristátiach sa zrútilo po vzlietnutí nad Libreville: 30 mŕtvych, 18 futbalistov
- Surinamská (7. jún 1989) – lietadlo letelo z Amsterdamu do Paramariba, havarovalo pri pristátí: 176 mŕtvych, 15 futbalistov
