Ján Ďurica: Povedzte mi, ak sa zmením

24.12.2005 09:27
Ján Ďurica na online
Obranca Artmedie Bratislava Ján Ďurica v Pravda Café počas online rozhovoru s čitateľmi webu pravda.sk. Autor:

S blond hrivou a prenikavo modrými očami by pokojne mohol zdobiť stránky módnych časopisov. Jeho doménou je však futbalový trávnik. Obranca Ján Ďurica (24) bojoval v tejto sezóne za slovenského majstra Artmediu Bratislava do roztrhania tela - aj dresu. S dresom to platilo doslova.

Ako vyzerá Štedrý deň u Ďuricovcov?
Nesmie chýbať živý stromček. Ozdobiť ho, to je úloha pre mňa a pre brata. Mama zatiaľ pečie a varí. O šiestej si sadneme za štedrovečerný stôl, otec nám prečíta z Biblie. Pomodlíme sa a nasleduje klasické vianočné menu: kapustnica, kapor, medovníky, oblátky s cesnakom. Mama nám požehná medom na čelo a potom príde rad na rozdávanie darčekov.

Keby sa vo futbale udeľoval titul Skokan roka, určite by pripadol vám. Čím si vysvetľujete, že ste sa tak výrazne zlepšili?
Veľmi mi pomohol zápas proti Celticu, v ňom som sa cítil naozaj dobre. Potom to šlo akoby samo. Moje výkony som si ani neuvedomoval. Mal som aj slabšie zápasy, tak ako každý futbalista. Hráč sa podľa mňa za dobrého môže považovať vtedy, ak z desiatich zápasov zaberie v ôsmich.

Ako prijímali vaše úspechy najbližší?
Mama je môj veľký fanúšik. Chodí na zápasy, aj ligové. K futbalu má pozitívny vzťah. Keď bola malá, často naháňala loptu s chlapcami. Otec tiež hrával futbal a brat pôsobí v DAC Dunajská Streda. Na rodinu sa vždy môžem spoľahnúť. Preto sa jej teraz snažím odvďačiť, aj peniazmi, ktoré som zarobil futbalom. Mame som kúpil byt, z ktorého mala veľkú radosť. Priateľka ma berie takého, aký som, nemá ma za hviezdu.

V Artmedii ste pred časom zažili aj pád. Trápili ste sa a mnohí nad vami lámali palicu. Ako ste sa z toho dostali?
V príprave som si zranil členok. Padla mi forma, neveril som si. Bol som z toho zničený. Tréner ma poslal na lavičku. Nerád na to spomínam. Dole sa padá rýchlo a stúpa sa pomaly. Dôležité však bolo, že tréner mi veril a podal pomocnú ruku. Keď videl, že sa zlepšujem na tréningoch, opäť mi dal šancu – ako strednému obrancovi. Bolo to na Interi a ja som vyhral všetky súboje. Odvtedy hrávam na tomto poste a cítim sa na ňom veľmi dobre.

Čo by ste dnes robili, ak by ste nehrali futbal?
Vyštudoval som obchodnú akadémiu, no vždy som veril, že sa stanem futbalistom. Nerozmýšľal som nad tým, čo bude zajtra. Mojím snom je stať sa raz hráčskym agentom.

Cesta do hlavnej fázy Ligy majstrov bola tŕnistá. Ako ste ju vnímali?
Po prehre v Alma-Ate by som za náš tím nedal možno ani päť korún. Potom prišlo fantastické víťazstvo 5:0 nad Celticom. Proti skvelému Partizanu sme mali veľa šťastia. Ďuro Čobej zázračne vychytal súpera. Keby sme nemali jeho, možno by sme nehrali hlavnú súťaž.

Spočiatku sa zdalo, že aj pánboh je fanúšikom Artmedie, ale naposledy proti Portu sa šťastena od vás odvrátila…
V prvých zápasoch sme mali aj šťastie, to je fakt. S pribúdajúcimi skúsenosťami sme si začali viac dovoľovať aj proti veľkým európskym tímom. Ku koncu sme už s nimi hrali vyrovnané partie, v niektorých sme ich dokonca prevýšili. Doma proti Portu určite. Zopárkrát som už dvíhal ruky a videl loptu v sieti. Dve penalty, ktoré rozhodca nevidel, alebo nechcel vidieť, je už teraz zbytočné rozpitvávať. Sme aspoň v Pohári UEFA.

Diváci, ktorí v nečase prišli na Porto, si tiež zaslúžia obdiv…
Nečakali sme, že ich v takom nevľúdnom počasí príde toľko. Som rád, že som mohol aj na Slovensku zažiť skvelú futbalovú atmosféru. Samozrejme, ak príde v Glasgowe na zápas 60-tisíc, je to rozdiel, našim fanúšikom však patrí obdiv a poďakovanie.

V odvetnom zápase proti Celticu v Glasgowe ste zažili zaujímavú príhodu s roztrhnutým dresom. Ako si na ňu spomínate?
Útočník Hartson mi dres roztrhal tak, že sa nedal dať dohromady. Bol som zúfalý. Pošle ma rozhodca na ihrisko? A v čom? Náhradný som nemal. Nechá ma vystriedať? Chybu urobil aj štvrtý rozhodca, mohol ma pustiť na ihrisko hneď – v drese s iným číslom. Nestalo sa, a my sme v čase mojej neprítomnosti na trávniku dostali gól. Takých detských chýb sme sa potom už vyvarovali.

Čo vám dala Liga majstrov?
Veľa skúseností, rozlet, otvorila mi viacero dvier. Jedny ukazujú, čo by som mal robiť, ako ísť ďalej. Druhé odhalili moje chyby, kadiaľ nejsť, čo nerobiť… Ak si vyberiem prvé, môžem si zahrať v dobrom zahraničnom klube a dosiahnuť s ním aj väčšie výsledky.

Vykopali ste si tohto roku pekné peniaze, v zahraničí na vás čakajú ešte väčšie. Nepokazia vás?
Snažím sa správať tak ako doteraz. Je to aj otázka výchovy a myslím si, že ma mama vychovala dobre. Peniaze môžu uškodiť bez toho, aby si to človek uvedomil. Kamarátom preto hovorím: Ak budete mať pocit, že som sa zmenil, hneď mi to povedzte. Zatiaľ sa tak nestalo.

Ak by sa konali majstrovstvá sveta v závidení, Slováci by boli horúci kandidáti na titul. Pocítili ste už aj vy rub úspechu?
Popri ľuďoch, ktorí vám žičia, sa nájdu aj závistlivci. Ja dúfam, že žičlivcov je viac ako neprajníkov. Mnohí vám niečo povedia do očí a myslia si čosi iné. Ja dám najviac na mojich priateľov. Tí vidia vo mne najmä človeka Jána Ďuricu.

Máte pred zápasom nejaké rituály?
Som veriaci a pred každým stretnutím sa prežehnám. Nosil som ešte prsteň, veril som, že mi prináša šťastie.

Všetci vo vašej rodine kopú do lopty ľavou nohou?
Trochu ste ma zaskočili. Neviem, či otec nie je pravák. Ja som typický ľavák. Píšem ľavou, kopem ľavou, jem ľavou. Trocha mi je ľúto, že v mladšom veku som málo cibril pravačku, hoci ma otec na to nabádal. Ľavákov je však vo futbale nedostatok. Nuž som rád, že to tak vyšlo.

Aký bude budúci rok futbalistu Jána Ďuricu? Spájate ho s Artmediou?
Neviem, či pôjdem do zahraničia už v zime. Nechám to na osud. Nechcem sa vidieť tam, kde ešte nie som. Zatiaľ stojím pevnými nohami na petržalskej pôde. Artmedia je klub s veľkými plánmi. Chce sa zlepšovať, má ambiciózneho trénera. Ten ide za cieľom, verí nám. Aj preto sme dosiahli výsledky v Lige majstrov. Teraz túžime obhájiť titul a znova zažiť európsku atmosféru.

Vašu trhovú cenu odhadli v médiách od jedného do troch miliónov eur. Na koľko sa ceníte?
Tri milióny sa mi zdajú prehnané. Moju hodnotu by som odhadoval okolo poldruha milióna. Koľko si za mňa zapýta Artmedia, netuším.

Kým v posledných rokoch videli deti na Slovensku svoje futbalové idoly väčšinou len v zahraničných hráčoch, dnes sa hrajú aj na Čobeja, Ďuricu či Kozáka…
V Dunajskej Strede som bol na žiackom turnaji a brankár sa hádzal na zem s tým, že on je Juraj Čobej. Ďalší robil šmýkačku a hovoril si Jano Ďurica. Mám radosť, že sme sa pre nich stali vzormi. A nás si môžu pozrieť ľahšie naživo ako napríklad takého Ronaldinha. Deti musíme viesť k športu, aby ich nezlákali bočné chodníčky. Šport je krásny a človek v ňom nemusí ani dosiahnuť veľké úspechy.

Máte do budúcnosti nejaké želania?
Predovšetkým zdravie. Nedávno som bol na jednom podujatí pre postihnuté deti. Čo by tie dali za taký darček pod vianočný stromček. Peniaze a sláva nie sú všetko. Vidíte, čo sa prihodilo Jurajovi Čobejovi. Aj keď verím, že je silný a bude opäť našou oporou. Každému dožičím, aby sa mal lepšie. Keď stretnem bezdomovca, uvedomím si, aké mám šťastie… Preto tvrdím: Vážme si, čo máme.

Ján Ďurica

V drese Dunajskej Stredy odohral Ján Ďurica tri druholigové sezóny, do Artmedie prestúpil v roku 2003. Tento rok sa s ňou stal slovenským futbalovým šampiónom a v Lige majstrov patril k jej výrazným oporám. V slovenskej reprezentácii má za sebou tento 24-ročný ľavonohý obranca dosiaľ sedem zápasov.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box čierna kocka "L" červené ruže

Flower box čierna kocka "L" červené ruže

23,99
Amore farebné ľalie

Amore farebné ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk