„Z hľadiska nefutbalových vecí to v Senici nebolo jednoduché, to všetci vieme. Lenže z herného to bolo skvelé,“ vraví tamojší rodák.
Poliaci sú blázni do kadečoho. Platí to aj o futbale?
Keď som prišiel, málokto ma poznal. Jazyk či kultúra sú podobné. Musím si občas dávať pozor, čo poviem, lebo niektoré slová sú rovnaké, ale znamenajú čosi iné. Aj rozhodcovia mi rozumejú. (smiech) Páči sa mi tu. Ľudia si užívajú futbal. Už na druhú ligu ich chodili tisíce, teraz máme všetky miesta vypredané cez permanentky. Vraj sa o ne každý rok strhne veľká bitka. Pred touto sezónou ich vypredali za 3 – 4 dni.
Boli ste sedem rokov v Anglicku. Dá sa tamojšia atmosféra porovnať s poľskou?
Určite. Zásadný rozdiel je v svetliciach a delobuchoch. Tie sú v Anglicku zakázané, ale tu som sa ich v prvom zápase poriadne zľakol. (smiech) V druhom zápase sme v Katoviciach odchádzali z ihriska v 80. minúte kvôli výtržnostiam.
Aký je Widzew Lodž?
Páči sa mi, že na štadión chodia starí i deti. Widzew vyhral Ekstraklasu, hral aj v Lige majstrov. Potom prišiel bankrot a pád do nižších súťaží. Teraz sme sa vrátili späť hore aj vďaka fanúšikom. Je tu klubizmus. Nefandí sa úspechu, ale svojim farbám.
V 14 ligových zápasoch tejto sezóny ste vychytali osem čistých kont a inkasovali len 11 gólov. Čo hľadať za vašou životnou formou?
Myslel som si, že sa v Anglicku presadím a dostanem šancu v A-tíme Derby County. Nestalo sa. Potreboval som chytať, a tak som sa vrátil do Senice. Vychytal som sa tam a šiel do Widzewa. Tu sme bojovali o postup, zranil sa brankár a chopil som sa šance. Nič špeciálne za tým netreba hľadať, trénujem rovnako tvrdo ako doteraz. Rozdiel je v tom, že mi teraz v klube veria.
Bolo náročné uvedomiť si, že sa musíte vrátiť domov a nateraz odložiť sen o Premier League?
Dva roky som bol v Derby tímovou trojkou. Ten predposledný pod vedením trénera Phillipa Cocuho som sa pýtal na hosťovanie, ale kouč mi povedal, že so mnou počíta a nepustil ma. V poslednom zápase sme už nehrali o nič a tak som komunikoval s trénerom brankárov Shayom Givenom, či by bola možnosť debutu, keďže v sezóne sa ho mnohí mladí hráči dočkali. Cocu to zamietol a nebol som ani na lavičke.
Vtedy sa naša jednotka zranila a do bránky šiel náhradník. Potreboval som chytať, bojoval som o hosťovanie. V poslednej sezóne som šiel do Hartlepoolu. Mal som ponuku aj zo 4. ligy, ale v Derby to zamietli. Chceli, aby som išiel do 3. ligy, nakoniec som skončil v piatej. Tam som prišiel deň pred zápasom a veľa som v tej sezóne neodchytal. Taktiež Derby ma nechcelo povolať v decembri kvôli financiám. Vtedy som si uvedomil, že potrebujem ísť inou cestou.
Prečo ste si vybrali Senicu?
Futbal je biznis. Papierovo to vyzeralo, že som urobil krok späť, ale potom prišli dva vpred. Ozvali sa mi dva slovenské kluby, vybral som si Senicu. Bol tam tréner brankárov Braňo Valjent, ktorý ma viedol v žiakoch a tešil som sa na vzájomnú spoluprácu. Taktiež som bol doma a mal som príležitosť bližšie pracovať s mojim kondičným trénerom Igorom Zimanom, ktorý mi od mojich 14 rokov veľmi pomohol nie len po fyzickej, ale i psychickej stránke. Z hľadiska nefutbalových vecí to nebolo jednoduché, to všetci vieme.
V Anglicku som si čosi zarobil, takže som to až tak neriešil. Stále to nie je ideálne, ale z herného hľadiska to bolo skvelé. Vychytal som sa a získal sebavedomie. Na základe medzinárodného práva som mohol rozviazať so Senicou kontrakt, nakoľko mi nechodili peniaze.
Čítajte viac Škriniar ide nahor, znie z Interu. Tréner verí, že sa nájde riešenie
Následne sa ozval Widzew. Čo zavážilo, že ste si ho vybrali?
Asi to, že som nemal veľa času na rozhodovanie. (smiech) Ale nie, žartujem. Pravdou však je, že to bolo divoké. Mal som deň na rozhodnutie, o ďalšie dva som už cestoval do Lodžu.
Prišli ste v rozbehnutej sezóne. Ako vás prijala kabína?
Končili prvú polovicu sezóny so 14-bodovým náskokom z druhého postupového miesta. Lenže na jar sa im nedarilo. Prišiel som, keď spadli na tretiu priečku. V kabíne bol cítiť veľký tlak. Zranili sa z ničoho nič dvaja brankári a nevedeli, čo odo mňa môžu očakávať, keďže nikto o mne predtým nepočul. Diváci na mňa hádzali svetlice, ale odchytal som desať zápasov, jeden z toho v derby proti LKS Lodž. K tomu sa mi viaže zaujímavá historka…
Hovorte.
Pred začiatkom sezóny si naši fanúšikovia želali skôr triumf v derby s LKS ako postup do Ekstraklasy. Vyhrali sme 1:0, bol som mužom zápasu. Bolo to prvé víťazstvo pre Widzew v derby za 12 rokov a fanúšikovia sa mi poskladali na fľašu whisky za osemsto eur. Prezident klubu mi ju do konca sezóny nechcel dať, až potom. Týmto zápasom som si získal aj fanúšikov.
Momentálne ste na druhej priečke. Aké sú ambície klubu a vaše individuálne?
Čo sa týka tímových, tak určite záchrana. Teraz sa nám v Ekstraklase darí, ale to sa rýchlo môže zmeniť. Osobný cieľ je určite reprezentácia. Národný dres by bol sen. Netajím sa tým, že by som si ho rád splnil.
Národný tím vedie nový tréner Francesco Calzona. Bol sa na vás pozrieť?
Neviem o tom, nikto ma nekontaktoval. Zväz urobil veľkú zmenu. Prišiel tréner z veľkej futbalovej krajiny. Odporučili ho bývalí kvalitní hráči. Myslím, že Slovensku pomôže. Kvalitu máme a mohli by sme sa opäť dostať na nejaký šampionát.
