Mnohé boli krásne a patria do zlatého fondu futbalu. Iné šťastné, vydreté, náhodné. A nemálo bolo aj takých, ktoré ich strelcom menili životy.
Topsenzáciu zariadil Haiťan
Gól strelil v drese USA. Ale nebol Američan. Joe Gaetjens bol Haiťan.
Za najväčšiu senzáciu v histórii futbalových šampionátov považujú mnohí víťazstvo USA nad Anglickom na MS 1950. Padol v ňom jediný gól: jeho autorom bol v 39. minúte Gaetjens, ktorý prekonal brankára Williamsa.
Narodil sa 19. marca 1924 v Port-au-Prince. Otec bol Belgičan, matka Haiťanka. Doma hrával v klube Etoile Haitiene, ale keď mal sedemnásť dostal od haitskej vlády štipendium a začal študovať na Columbia University.
V New Yorku pokračoval vo futbalovej kariére a v drese Brookhattanu sa v roku 1950 tešil z titulu v americkej lige. Futbal ho neuživil, privyrábal si ako umývač riadu v reštaurácii.
Na ihrisku strieľal góly a táto prednosť mu vyniesla miesto aj v americkej reprezentácii na svetovom šampionáte.
Gaetjens nemal štátne občianstvo USA, ale vyhlásil, že ho chce získať a podľa vtedajších pravidiel americkej futbalovej federácie to stačilo.
Stredný útočník vybavil na MS v Brazílii historické víťazstvo nad Angličanmi, ktorí zápas s outsiderom absolútne podcenili. Ale ani taká senzácia nestačila, USA podľahli Španielom 0:3, Čile 2:5 a skončili posledné v skupine.
Gaetjens sa presťahoval do Francúzska, kde hral tri roky za prvoligový Paris Racing Club a druholigový Troyes. Na Haiti sa vrátil ako hovorca firmy Colgate a Palmolive. A popritom hral stále futbal, nastúpil tentoraz za Haiti v kvalifikácii MS 1954.
Jeho život ukončila veľká tragédia. Za nejasných okolností ho 8. júla 1964 zatkla haitská tajná polícia diktátora Francoisa Duvaliera. Brat Jean-Pierre neskôr tvrdil, že mu v aute priložili pištoľ k hlave a prinútili ho ísť na policajnú stanicu. Odvtedy ho už nik nevidel.
Gaetjens sa nezaujímal o politiku, ale stal sa nepohodlným, lebo jeho blízki pracovali pre Louisa Dejoisa, Duvalierovho politického rivala.
Čítajte aj Prvý i posledný raz. FIFA prosila tímy, aby išli na majstrovstvá sveta
Gaetjensovu matku i brata po Duvalierovom víťazstve uväznili, časť rodiny z krajiny utiekla. Joe zostal, čo sa mu stalo osudným. Zlikvidovala ho popravčia čata vo väznici Fort Dimanche. Deň smrti nie je istý, ale uvádza sa, že sa to stalo dva dni po jeho zatknutí.
Ezi predbehol Adamca o 30 rokov
Na nabitom Tehelnom poli 23. júna 1968 Československo zdolalo Brazíliu 3:2. V pamätnom zápase strelil Jozef Adamec za chrbát Felixa všetky tri góly. Potom sa dlho tvrdilo, že bol prvý, kto dosiahol proti kanárikom hetrik.
Nebola to pravda. Strelcov, ktorí sa môžu pýšiť takým výkonom, bolo doteraz desať. Poliak Ernest Wilimowski bol úplne výnimočný. Brazílčanom dal ako jediný štyri góly a dokonca na majstrovstvách sveta. Tridsať rokov pred Adamcom.
Poliaci na MS vo Francúzsku 1938 podľahli Brazílčanom 5:6 a 120 minút živil ich šance superstrelec. Prvý gól si pripísal Scherfke z penalty, ktorú vyrobil Wilimowski. Ten minútu pred koncom vyrovnával na 4:4 a vynútil si predĺženie.
Stal sa prvým futbalistom na svete, ktorý v jednom zápase na MS dal štyri góly. Brazílčanov nadchol, hneď po záverečnom hvizde mu ponúkli občianstvo a chceli, aby s nimi odcestoval do Južnej Ameriky…
Podľa niektorých štatistík dal Ezi, ako znela jeho prezývka, v kariére až 1175 gólov, stal sa tretím najlepším strelcom všetkých čias. Pred vojnou bol hráčom Ruchu Chorzów a postaral sa o rekord, ktorý platí v Poľsku dodnes: 21. mája 1939 skóroval proti Lodžu desaťkrát (zápas sa skončil 12:1).
To, že jeho pamätný výkon na MS sa najmä v bývalom východnom bloku príliš nespomínal, malo svoje pozadie. Ezi pochádzal zo Sliezka, jeho rodičia boli Nemci. Keď mal trinásť, adoptoval ho jeho nevlastný otec, Poliak, vtedy prijal priezvisko Wilimowski.
Za Poľsko odohral posledný zápas 27. augusta 1939. Maďari viedli vo Varšave 2:0, ale Ezi troma gólmi otočil skóre, domáci sa tešili z výhry 4:2. O štyri dni neskôr vypukla druhá svetová vojna…
Po okupácii Poľska sa stal reprezentantom Tretej ríše, čo mu Poliaci nevedeli dlho odpustiť. V nemeckom drese si v 8 zápasoch pripísal 13 gólov. Na posledný medzištátny súboj nastúpil v Bratislave 22. novembra 1942. Nemci triumfovali nad Slovenskom 5:2.
Čítajte aj Toto čo bolo?! Na vlastný gól z polovice v 91. minúte sa bude spomínať dlho
Gól storočia vo Wembley
Bol či nebol?
Futbalisti často na otázku, kedy platí gól, odpovedajú so štipkou irónie: vždy vtedy, keď ho uzná rozhodca. A Švajčiar Gottfreid Dienst ukázal do stredu ihriska.
Vo finále MS 1966 sa súboj Angličanov a Nemcov vo Wembley skončil v riadnom čase 2:2. Predlžovalo sa. V 101. minúte Geoff Hurst, pôvodne náhradník, no čoskoro anglický hrdina, vypálil bombu, lopta sa od brvna odrazila na zem.
Nik si netrúfal stopercentne tvrdiť, či bola za čiarou. Neexistovali nijaké technológie, videá, rozhodovali len ostré oči rozhodcov.
Padol najdiskutovanejší gól finálových zápasov. Do histórie vstúpil ako gól storočia.
Dienst váhal. Obrátil sa na postranného rozhodcu, Azerbajdžanca Tofika Bachramova. Trval na tom, že gól padol.
Polemiky a diskusie nemali konca. Ani neskoršie analýzy nezjednotili odborníkov a fanúšikov. Nad gólom, ktorý rozhodol o svetovom šampiónovi, sa stále vznášajú pochybnosti. V posledných sekundách Hurst zavŕšil anglický i svoj triumf – 4:2.
„Dal som do strely všetky sily. Hovoril som si, že aj keď preletí nad, nič sa nedeje. Zostávalo len zopár sekúnd. Keby som loptu poslal na parkovisko, chvíľu by trvalo, kým by ju našli a už by bol koniec,“ vysvetľoval Hurst, autor jediného hetriku vo finále MS.
Druhým postranným rozhodcom bol Slovák Karol Galba. Stál na druhej strane ihriska.
„Nemohol som vidieť, či bol gól alebo nie. Nevidel to dobre ani Dienst. Mohol to posúdiť iba Bachramov. V šatni som sa ho hneď pýtal: Videl si gól? Nezaváhal ani na chvíľu,“ spomínal Galba.
Viac sa však prikláňal k názoru, že lopta za čiarou nebola. „Mojou zásadou bolo: pískam len to, čo vidím. A čo nevidím, to si nedomýšľam.“