Dvadsaťročný brankár Vysokých Tatier Marek Vojtaššák prišiel v nedeľu večer o život v Bratislave, kde na zastávke Zochova opitý vodič zabil päť ľudí.
"Sme zdrvení. Zrušili sme pondelňajší tréning. Namiesto neho sme si o 17-tej v kabíne s chlapcami uctili Marekovu pamiatku. Spravili sme mu tam pietne miesto.
Máme radi futbal, ale teraz je nepodstatný. Zmohlo to aj najtvrdších chlapov, plačeme ako deti," začína bolestivé rozprávanie Ľubomír Kravčák.
Veľký pracant
Šéftréner mládeže FK Vysoké Tatry bol tým, kto Vojtaššáka do klubu priviedol. Rodák zo Ždiaru zaujal učiteľa telesnej výchovy na tamojšej základnej škole Vladimíra Mačáka. Spojil sa s Kravčákom a zavolali šikovného brankára na tréning.
Čítajte viac Minútou ticha si na univerzitách uctili pamiatku zosnulých študentov
„Začiatky ukazovali, že má talent. Stal sa jednotkou a vyhrali sme štvrtú i tretiu žiacku regionálnu ligu. Marek bol veľkou oporou mužstva. Nevynechával tréningy, išiel príkladom spoluhráčom, bol to veľký pracant,“ pokračuje Kravčák.
Niekoľkokrát s pohnutým hlasom zopakuje, že Vojtaššák futbal miloval. Ako veľmi, ukazuje aj príhoda s kopačkami a husľami.
„Marek navštevoval základnú umeleckú školu v Tatranskej Lomnici. Veľakrát prišiel na tréning aj s husľami. Pýtal som sa ho: Bol si na hodine? Pán tréner, nebol som, lebo chcem byť radšej na futbale. Chcel som vás poprosiť, aby ste to nepovedali otcovi,“ loví v pamäti Kravčák.
Nakoniec však otcovi o drobnom synovom prehrešku povedal. Ukázala sa jedna zo základných čŕt, ktoré Mareka, jeho rodičov i dve sestry charakterizovali.
Čítajte viac Analytik Drahovský: Tresty za alkohol za volantom by mali rásť s každou desatinou promile
„Otec všetko prijal s pokojom. Nekričal, nerobil scény. Poprosil ma, aby som mu dohovoril, lebo aj husle sú dôležité, nielen futbal,“ tvrdí Kravčák.
Helma ako Čech
Po skončení základnej školy sa Vojtaššák ďalej vzdelával na popradskom gymnáziu. Ako tvrdo pracoval na trávniku, s takým istým záujmom makal na sebe aj v lavici.
„Mal samé jednotky na základnej škole i na gymnáziu. Nebol to lajdák, pracoval na sebe. Pomáhal aj mladším žiakom. Bol silno veriaci, mal cit pre umenie. Veľa cestoval, chcel byť všade. Nepovedal nie, bol šikovný. Večne sa usmieval. Bol to veľký bojovník,“ vymenúva Kravčák.
Niektorí mladí dobre vedia, aké náročné je skĺbiť vysokoškolské štúdium v jednom z krajských miest a amatérsku futbalovú kariéru v rodnom kraji. Vojtaššák nebol výnimkou.
Čítajte viac Hráčom búchali na šatňu, umierali im v náručí. Počet obetí nepokojov sa zvýšil
Minulú nedeľu hrali Vysoké Tatry doma s Jamníkom (3:0). Kravčák ako vedúci mužstva sedel na lavičke. Dve sedačky od neho sa usmieval Vojtaššák.
„Máme dvoch gólmanov a dohodu, že sa budú striedať po dvoch zápasoch. Podebatovali sme, požartovali. Po každom góle sme si tľapli. Tešili sme sa na budúci týždeň. Mali sme hrať v Ľubici o prvé miesto tabuľke. A Marek tu už nie je…“ rozplače sa Kravčák.
Práve on mal v nedeľu večer odviesť Vojtaššáka na vlakovú stanicu do Popradu, aby stihol vlak do Bratislavy.
„Nestíhal som a išiel kolega. Keď nad tým rozmýšľam, je mi veľmi smutno. Ja som ho do klubu doviezol a takto by som ho aj odviezol…“ vzlyká Kravčák.
Čítajte viac Tragédia. Zomrel bežec, ktorý skolaboval pred cieľom maratónu
Hovorí sa, že brankár je vo futbale chránený. Aj napriek tomuto faktu je to nebezpečné povolanie. Svoje o tom vedel aj Kravčák. S Vojtaššákom bol dvakrát v nemocnici kvôli otrasu mozgu.
„Už vtedy bolo ťažké zavolať rodičom a povedať im, čo sa deje. Teraz si bolesť blízkych ani neviem predstaviť. Odvtedy Marek nosil ochrannú prilbu – ako kedysi Petr Čech,“ poznamenáva Kravčák.
Kabína má čarovnú auru. V nej sa strácajú problémy z domu, práce či školy. Myslí sa len na futbal. Na najbližších deväťdesiat minút. V tej vysokotatranskej je však ticho a prázdno. Z rohu šatne, kde si Vojtaššák nasadzoval rukavice či obúval kopačky, je pietne miesto.
„Sme na tom zle. Predošlý týždeň bolo celé mužstvo na svadbe spoluhráčovi. A teraz pôjdeme na pohreb…“ dodáva Kravčák.