Náhoda zariadila, že pri zrode hviezdy nechýbal ani slovenský tréner Milan Lešický. V osemdesiatych rokoch minulého storočia patril k špičkovým odborníkom, venoval sa najmä mládeži a v Nitre bol spolutvorcom úspešného systému výchovy futbalových talentov. V tom čase pôsobil aj ako hlavný tréner československého reprezentačného výberu pätnásťročných.
„Prvý raz vôbec sme formovali tento tím, hľadali šikovných chlapcov z Česka a zo Slovenska. Navštívil ma Josef Žaloudek z Plzne, ktorý bol známy a úspešný tréner mládeže. Mám veľmi šikovného, chudobného chlapca, ktorý žije u babky a je zamilovaný do futbalu, ručím za neho, vraví mi. Poprosil ma, aby som ho vyskúšal. Z neho raz niečo bude, tvrdil," spomína Lešický. Jeho meno znelo: Pavel Nedvěd.
Lešický bránil Nedvěda: Je to môj syn
Do najbližšej nominácie ho ešte nezaradil, ale v ďalšej už nechýbal. S tým bola spojená i kuriózna situácia.
„Nedvěd sa v nominácii tímu do 15 rokov objavil medzi náhradníkmi, ale pod menom Milan. Bol to jednoducho omyl, ktorý urobili v Prahe. Išlo o jeho vôbec prvú nomináciu a nik ho ešte nepoznal. Ale potom sa v nomináciách aj vo vyšších vekových kategóriách objavoval už pravidelne. A nik si viac jeho meno nepoplietol. Každý vedel, že je Pavel,“ smeje sa Lešický.
Ak by si však niekto myslel, že mladučký Nedvěd prišiel, zažiaril a zvíťazil, mýlil by sa. Cesta na vrchol sa nezačala úplne jednoducho. Grande Paolo začínal ako Piccolo Milan…
"Keď zavítal na náš prvý tréning, bol najmenší zo všetkých chlapcov. Mal útlu postavu a fyzicky bol slabší ako jeho vrstovníci. Keď sme potom hrali zápas, fanúšikovia dokonca na mňa pokrikovali, načo ho posielam na ihrisko. Otočil som sa k tribúne a dodnes si presne spomínam, ako som sa ho zastal.
Nechajte ho na pokoji, to je môj syn," odhaľuje Lešický neznámu historku z Nedvědových začiatkov. Svetlovlasého chlapčiska zo Skalnej pri Chebe viedol v reprezentačnom výbere jednu sezónu, kým nepostúpil do vyššieho ročníka. „Bol to zlatý chlapec. Aj povahovo ideálny. Udomácnil sa v kádri a ukázalo sa, že bol nielen talentovaný, ale aj poctivý, behavý, bojovný, len mu chýbalo o niečo viac centimetrov a spočiatku lepší fyzický fond."
Môže odborník už po prvých tréningoch a zápasoch odhadnúť, že chlapec má pred sebou závratnú kariéru?
„Samozrejme, taká cesta býva dlhá a často komplikovaná. Pavel v prvých rokoch mimoriadne nevynikal ani technikou a nebol ani výnimočný strelec. Ale bol dostatočne tvorivý a tvrdo na sebe pracoval. Bol obetavý, mal pevnú vôľu, chuť vyhrávať.
Foto: Michal Růžička / MFDNES + LN / Profimedia
Odmalička vedel hrať futbal. Mal totiž v sebe hravosť, čo je veľmi dôležité, to nemá každý. A to sa nedá ani natrénovať. Bol v tomto podobný typ ako v slovenských podmienkach Ľubo Moravčík, ktorý vyrastal v Nitre. Aj Moravčík bol spočiatku malý a fyzicky slabší a do šestnástich-sedemnástich rokov o ňom niektorí tvrdili, že futbal nemôže hrať."
Milan Lešický potom už len z diaľky pozorne sledoval, ako sa Nedvěd postupne úspešne predieral dopredu až do veľkého futbalu. „Prestúpil do zahraničia a dokázal sa presadiť v najsilnejšej konkurencii. Podľa mňa najmä vďaka svojej futbalovej vášni. Musím priznať, že na moje prekvapenie vystúpil až na absolútny vrchol. To by som si, samozrejme, po prvých našich spoločných tréningoch nepomyslel," uzatvára.
Kožlej: Pavel mi ponúkol svoj byt
Jozef Kožlej je len o niekoľko mesiacov mladší ako Pavel Nedvěd. Spolu začínali vo veľkom futbale v Sparte Praha.
„Pavel prišiel na Letnú z Dukly Praha v lete 1992, ja pol roka po ňom, v januári z Prešova. V Sparte som nikoho osobne nepoznal, iba jeho, obaja sme mali devätnásť, stretávali sme sa predtým v mládežníckych reprezentáciách,“ spomína stropkovský rodák.
Keď sa prvý raz hlásil v Prahe, nemal kde bývať. „Prvé tri mesiace som mal stráviť v hoteli. Pavel mi však ponúkol, aby som býval s ním v jeho byte, čo som s radosťou uvítal. V Sparte som prežil jedno z mojich najkrajších futbalových období, veľmi rád si naň spomínam," zdôrazňuje Kožlej, ktorý patrí medzi najúspešnejších strelcov slovenskej futbalovej histórie. Člen prestížneho Klubu ligových kanonierov strelil v piatich najvyšších súťažiach dovedna 176 gólov.
Jedenásť z nich si pripísal v Sparte, kde aj s Nedvědom oslavovali posledný federálny a prvý český titul. „Zoznámili sa aj naše partnerky, ktoré sa stali čoskoro našimi manželkami. Nedvědovci nechýbali medzi hosťami ani na našej svadbe. Stali sme sa rodinní priatelia. Naše kamarátstvo vydržalo až do súčasnosti.“
Foto: PACO SERINELLI / AFP / Profimedia
Občas si ešte zavolajú, napíšu, zablahoželajú k sviatkom. „Nedávno sa mi dostala do rúk fotografia z obdobia, keď sme boli spolu v československom výbere do 21 rokov, sme na nej obaja. Posielal som mu ju, aj sme si trochu zaspomínali," pokračuje Kožlej, ktorý mal spočiatku s Nedvědom aj rovnakého agenta – Zdeňka Nehodu. „Neskôr sa stal Pavlovým agentom slávny Mino Raiola, bol pre neho prvý veľký hráč," doplnil.
Slovenský kanonier tvrdí, že od prvých chvíľ bolo jasné, že Nedvěd je talentovaný futbalista, ktorý má pred sebou zaujímavú budúcnosť. „Oceňoval som jeho strelu zo stredných vzdialeností, dobrú prihrávku, mal silné obe nohy. Ale v čom sa neskôr obdivuhodne zlepšil, to bola jeho kondícia.
V každom zápase nabehal neuveriteľné množstvo kilometrov, bol na ihrisku vždy tam, kde bolo potrebné. To všetko dokázal najmä svojou morálkou, disciplínou a myslím si, že aj zmenou životného štýlu. Ešte v čase, keď som odchádzal zo Sparty, si upravil životosprávu, zmenil stravovanie… To veľkého profíka vystrelilo hore."
Domnieva sa, že Nedvěd bol viditeľný najmä spôsobom, akým kráčal za svojím cieľom. „Predurčovali ho na to jeho charakterové vlastnosti. Podľa mňa aj po úspechoch, ktoré dosiahol, zostal rovnaký, nepostrehol som u neho nafúkanosť či aroganciu, hoci sa asi nikdy nedá byť so všetkými zadobre."
Kožlej sa stretával s Nedvědom aj po tom, čo sa ich futbalové cesty rozišli. „Hrával už v Turíne, spomínam si, že sme boli spolu na káve aj s Andreou Agnellim, predstaviteľom rodinnej dynastie, ktorá vlastní Juventus, neskôr stál práve on na čele klubu."
A niekoľkokrát ho navštívil sám i s rodinou, už ako hviezdu svetového futbalu, u neho doma, keď pôsobil v Ríme či potom v Turíne, kde býval v časti La Mandria hneď vedľa golfového ihriska. Vždy boli u Nedvědovcov vítaní hostia. Kamarátovo manželstvo je však už minulosťou.
Foto: PRESSINPHOTO SPORTS AGENCY / Alamy / Alamy / Profimedia
Po štvrťstoročí, ktoré strávil s Ivanou, sa rozviedol, jeho novou partnerkou sa stala slovenská speváčka Dara Rolins. „Aj pre mňa je to špecifická situácia, ktorú však život prináša. Dobre sa poznám s Pavlovou exmanželkou a ich už dospelými deťmi.
S Ivanou som takisto zostal v kontakte, komunikujeme spolu. Ale o ich vzťahu sa nechcem vyjadrovať, veľa o ňom ani neviem. Mám pocit, že po rozchode bola ich situácia trochu turbulentná, ale pokiaľ viem, teraz je ich vzťah korektný," dodáva rodinný priateľ Nedvědovcov.
Plač hrdinu po najlepšom zápase
Pavel Nedvěd odohral množstvo skvelých zápasov v talianskej lige, kde strávil štrnásť sezón, i v drese českej reprezentácie, za ktorú nastúpil v 91 zápasoch.
Z najväčšieho triumfu sa tešil v roku 2003. Bol na vrchole futbalových síl. V Paríži si prevzal Zlatú loptu. Takej pocty sa pred ním dostalo v bezmála 70-ročnej histórii prestížnej ankety už len jednému českému futbalistovi – Josefovi Masopustovi. V pamätnom roku 1962, keď sa československí reprezentanti prebojovali do finále MS 1962 v Čile.
Nedvědovi pomohli na jar 2003 vynikajúce výkony v Lige majstrov. Emotívny bol najmä semifinálový zápas proti Realu Madrid. V odvete na turínskom štadióne Delle Alpi podal perfektný výkon, strelil rozhodujúci gól, Juventus oslavoval postup. Ale hrdina zápasu po ňom plakal.
Tesne pred jeho koncom fauloval v strede ihriska McManamana a videl žltú kartu, znamenala pre neho stop vo veľkom finále, o ktorom celú kariéru sníval. Jeho tím v ňom nezdolal AC Miláno, hoci krátko pred ním oslavoval majstrovský titul. Získal ho suverénne, tretie Miláno vybojovalo o 11 bodov menej…
Stretnutie s Realom malo pre neho špeciálny význam. Mnohí ho vnímali aj ako súboj Nedvěd – Zidane. Práve český špílmacher striedal Francúza v Juventuse, stal sa jeho nástupcom, keď prestúpil na Santiago Bernabeu. Často ich porovnávali.
Foto: MICHAL SVACEK / AFP / Profimedia
„Zidane je fantastický futbalista, najlepší na svete a kvalitnejší ako ja. Sme iné typy. On je technickejší, ja možno rýchlejší a bojovnejší,“ porovnával v rozhovore pre Pravdu.
V semifinálovom súboji veľkého súpera zatienil a už vtedy sa nahlas vravelo, že Čech by mohol v závere roka získať Zlatú loptu. „Necítim sa na takú poctu. Vo svete je veľa výborných futbalistov a aj lepších ako som ja," reagoval v našej debate.
V tom čase patril medzi najdrahších hráčov sveta. Juventus ho získal z Lazia v roku 2001 za vtedy závratnú sumu – 40 miliónov eur. Nedvěd o sebe tvrdil, že si nežije na vysokej nohe. „Žijem v podstate ako každý iný. Nie som rozhadzovačný. Jediný luxus, ktorý si dovolím, sú autá. Mám ich momentálne štyri, je to moje hobby," vravel.
V Juventuse vydržal ešte šesť rokov. „Teraz si vyložím nohy na gauč a budem si spokojne užívať zvyšok života," tvrdil na jar 2009.
Rodina Agnelliovcov, ktorá vlastnila Juventus, však mala s ním už iné plány. „Pavel sa stal symbolom klubu – najmä jeho vôľou nikdy sa nevzdávať," vyhlásil v tom čase prezident klubu Andrea Agnelli, Nedvědov priateľ.
Spojenie Nedvěd – Juventus sa ukázalo ako mimoriadne pevné. Česká futbalová ikona aj v ďalších dvadsiatich rokoch zostala tvárou talianskeho veľkoklubu.
